Po prvom dni na sústredení v chorvátsku som natoľko rozmontovaný, že sa mi sotva dá ležať :) Napriek pôvodnému zámeru že dnešné kolo bude len take zahrievacie, sa aspoň mne všetko akosi vymklo spod kontroly a tých 120km čo som dnes zjedol boli pre mňa skoro osudových - nie žeby sa šla nejaká podlaha, skor to bolo len take flákaničko ale aj flákaničko dokáže odpáliť človeka keď sa dostatočne nenapapá - a to sa mi podarilo takmer dokonale- síce odchádzal som na kolo pomerne plný ale asi 20km pred domovom zrazu niekto vypol prívod paliva do tela - mne sa úžasne zatmelo pred optikou a do hotela som došiel len s predstavou ako mam rypák zabodnutý do vedierka s ryžou čo som si vzal včera na cestu a nejak som to nestihol zožrať :) joooj ale sadla...
Dokopy by ani nebolo o čom písať, keby sa mi včera neprihodila mimoriadne príjemná vec - keď som po dlhej ceste z domu pri meste Karlovac urobil rozhodnutie že do Tisna pojdem mimo diaľnice - cez Plitvické jazerá - netušil som ako dobre som urobil. Vonku príjemných 20stupňov, slnečno, no skrátka musel som na Plitvičke zastaviť a aspoň na hodinku sa prebehnúť. Tam sa mi vyrojili brutál spomienky na prvé chorvátsko.
Písal sa rok 2007 a spolu s mr. Cibulkom sme sa vybrali stráviť veľkú noc sem na balkán. 3dni na plitviciach a 3dni v Primoštene ma po každej stránke posunulo ďalej - v športe- v živote- vo vedomostiach ale hlavne v psychike :) Niekoľko hodinové šachové partie, kde ani jeden z nás nepreriekol ani slovo a s potrebou rozdrviť súpera na polohrubú múku sme takto trávili večery. Nedá sa to popísať, posledná šachová partia trvala asi 5hodín :) Nikdy som nezažil také napatie, mám pocit že tie šedivé vlasy čo s Andrejom máme je práve od toho večera :) To že sme sa takto psychologicky s Cibkom rezali v šachu, a Človeče nezlob sa mi dalo nie menej ako naše gulervúce preteky na kopcoch nad Trogirom, Grebaštici a podobných etapách kde sme fakt šli uplne na krv. Armstrong s Kontadorom by mohli sa prísť kuknúť na pravý význam slova rivalita - každopádne tieto dni boli absolútne neopakovateľné.
Podobne ako rok na to - kde nás už doplnili kámoši Cyro - Štupi a môj súkromný pitbull Miro Princique :) To že sme absolútne nevymákli počasie demonštruje fotka z plitvíc - totál pod snehom. Ale tréning ktorý sa vryl do análov /nie len našich/ :) bol ten o ktorom Cibko napísal najkrajši report aký som kedy čítal -jeho RIDERS ON THE STORM - fakt som šiel z toho do sĺz...Andrej - mal by si obnoviť svoje literárne aktivity :) Report je k dispozícii v archive Zaxpeedu :)
http://zaxpeed.blogspot.com/2008/03/riders-on-storm.html
Pred rokom už chorvátsko bolo za účasti takmer celého TRIKLUBU a aj keď som nemal možnosť byť tu celý čas. s radosťou som si prešiel s Cibkom obľubenú Grebašticu, ešte krajši Trogirský kopec, ale aj novinky v okolí Krky.
A teraz sme tu zas........čo bude daľej??? to sa rád nechám prekvapiť....
PS - Je veľká škoda že základný kameň mojich chorvátskych zážitkov- Cibko - tu nie je, rovnako ako aj Mirko Princik ktorý by to tu naozaj oživil priam gulervúco -ale keďže každú chvíľu sa má narodiť jeho babatko, samozrejme je len pochopiteľné že jeho miesto je niekde inde.... :) držim palce.
No a to že tu nie je moj nový teamový druh Jožinko von Vrabel je síce pre mňa smola, ale pre kuchárky tohoto hotela veľká výhra lebo jeho apetít do jedla rozhodne nezaostáva za jeho gulervúcou chuťou na triatlon :)joži - vynahradíme si to o pár týždňov :)
1 komentár:
No cibo by mal urcite obnovit svoje prispevky... No a de Rosa v chorvatsku ozaj chybala :)
Zverejnenie komentára