WHAT ABOUT FEW STORIES FROM 2019?

A few weeks before christmass I came back home from my autumn ironman trip. Which started in south Europe - IM Italy and IM Barcelona, then one more asia-trip, IM 70.3 Oman, IM Malaysia and IM 70.3 Bahrain, and in the end of year i decided to spend winter in nice friendly weather somewhere in middle east....
1.st january very early morning I left home and that was begining of my wild season 2019 :)

First part of this adventure in few day here on my blog :)

IFININI - nové svetlo do života

Po dlhých rokoch som sa rozhodol oprášiť tento staručký blog, nutno dodať, že ma k tomu motivoval kráľ všetkých grafomanov - Jožinko, ktorý furt ľúbil písať všetko a veľa, nutno dodať, že zaujímavo a obsahovo výživne...škoda len čas mu nedovolí plodiť :) tak to skúsim zas po dlhom čase ja... a aby som nezačínal len nejakým bohapustým príbehom odniekiaľ zo sveta, mám tu niečo ako test niečoho čo som nikdy nemal.

Marketingový guru z Oslan Yorge Králik mi pred odjazdom na severskú šnúru ironmanov poslal krásne lampičky, nech sa pohrám a poviem mu na ne svoj názor... tak som sa pohral :)...rovno za bieleho kruto slnečného dňa na lodi do Švédska :

INFINI LIGHTS - 11.august 2015 - trajekt spoločnosti STENA LINES

linka GDYNIA /poland/ - Karlskrona /sweden/

Celkom ma potešila dôvera vložená do mojej maličkosti -otestovať osvetlenie na kolo. Chalani z Paul Lange Oslany mi zaslali súpravičku do temných časov, za účelom oprobovať to a vyjadriť sa k produktu čo mi sedí a čo nie...

Určite si teda netreba myslieť, že si Oslany zakúpili pozitívny dojem z osvetlenia tým, že som ho nafasoval na severnú časť mojej 2015 Ironman Tour. Tiež nechápem prečo si myslia, že práve v severnom Poľsku a južnom Švédsku je v tomto moc peknom lete akosi temnejšie, a že teda silno potrebujem svietiť. Ale keďže oni vedia, tak som túto výzvu pojal pomerne zodpovedne a pokúsil som sa pre Vás vyskúšať zopár lampičiek od firmy INFINI. Komerčne vhodne zvolený názov, no sotva to priemerne zmýšľajúci biker dokáže rozlíšiť od značky parfumu alebo prostriedku na chudnutie pre adolescentky. Ale budiž. Marketéri a PR agentúry doporučujúce klientom optimálnu značku vedia dokonale čo robia  nie len pre bike-biznis.

Nutno uznať, že tie farby na mori majú niečo do seba :)

Ale poďme kritizovať.
Nafasoval som k testu tieto tri škatuľky s vzorne usporiadanými hodnotiami a produktovými výhodami. Už som na EMERGENCY nálepkach a WARNING stickeroch za 25rokov pretekania videl snáď všetko, ale NEPREHĹTAŤ baterky po použití....mmm to už je riadne varovanie :) viem si predstaviť, že nejaký americký vypatlanec si namiešal baterky do ovsených vločiek s úmyslom zvýšiť svoju vlastnú energiu a akurát sa z toho fundamentálne posral, a následne zažaloval INFINI, vyhral a tí následne logicky museli umiestniť tento oznam na obal... takto totiž v skutočnom západnom svete asi funguje. V tejto súvislosti sa len divím, že tam nie je aj oznam - nestrkať batérie do ohňa, do mikrovlnky, do domácich miláčikov, do vodovodu a a len vrodená plachosť mi káže nerozvíjať túto myšlienku ďalej :)

Takže balenie viacmenej OK, síce nezaujme ale rozhodne ani nepokazí. Priemer, mainstream, niečo ako Peter Cmorík v SVK hudbe. Nikoho nijak zvlášť neokúzli, ale nikoho ani neurazí.

Veľké prekvápko ale začne po rozbalení. Teda- priznávam- na poli bike-osvetlenia rozhodne nie som to čo  v problematike časovkárskych špeciálov, o ktorých som zabudol viac, než vy kedy budete vedieť :) ale v tomto prípade prišlo milé prekvápko. Ja-ako človek čo osvetlennie fakt nepotrebuje, som bol očarený príjemným dizajnom a blbuvzdorným ovládaním. Jedno tlačítko na fšetko a to v každej jednej lampičke čo som nafasoval. Milé :) Napriek tomu som si kukol na návod, lebo nastrkať rôzne druhý bateriek do každej lampy je niečo fakt otravné.

KRITIKA pre výrobcov zariadení, kde je nutné kupovať baterky : to už fakt neviete urobiť veštko v jednom? Aby som v diskonte kúpil 100bateriek v akcii, a nastrkal ich do všetkého čo doma mám? Tuškové, mikrotuškové, placaté, no nepreháňam- strašne ma toto zlostí. Blikačku ktorú veziem na kole, vozím pre SAFETY- nie pre fotky na FB. Je mi jedno či váži 50g s placatými baterkami, alebo 200g s tuškovými. Dajte tam jeden typ -rozmer baterky a ľudia sa Vám v duchu silno poďakujú. Energizer, Duracel, Micubiši a čojaviem kto ešte......

...

Ale dobre, nech. Na tri lampáše tri sady bateriek, nevadí, veď mám VŠ, nie som úplne vypatlaný, toto snáď s použitím rokmi ťažko nadobudnutého intelektu zvládnem. A- zvládol som. Všetky lampáše svietia, a musím uznať, svietia vskutku čarovne ... nebál by som sa povedať skoro až pekne :) Ale jak to oprobovať viac, hlbšie, intelektuálne výživnejšie, keď vonku je 30stupňov a ja som uprostred Baltického mora niekde medzi švédskom a poľskom a slnko svieti úplne úžasným spôsobom.

Tak som zvolil následovný dlhoročne preverený a metodologicky verifikovaný postup. Keďže nie je možné vyskúšať ako ďaleko lampáše dosvietia, napadlo ma, či by nemohli slúžiť ako navigačný bod.
Nainštaloval som teda lampičky na zábralie trajetku spoločnosti STENA LINES a  chodil som okolo nich jak hauko s poškodenou labkou a hútal na čo su dobré lampky počas bieleho dňa.


Nechal som ich teda svietiť, a dal som si v rámci regeneračného mikrocyklu bežecké kolečko okolo lodi. Ono sa to fakt nezdá, ale loťka ma dobrý polkilometer, a ak chcete udržať telo v pretekovom režime, nie  je úplne odveci aj počas plavby trošku pohrať so srdcovou frekvenciou. Teda k veci - Infini lithgs boli ako majáky na mori a po každom kolečku ma vítali na najvyššej palube už z diaľky. Teda počas silno slnečného dňa to aj zo štvrť kilometrovej diaľky vie človeka navigovať. čo sa zase z triatlonového pohľadu vskutku hodí na orientáciu napr. keď je nutné plávať proti slnku, alebo bežať niekde kde nie je práve ľahké značiť trať.


Inak povedané slovníkom legendy slovenského ironmanu Jose von Vrabela - SVIETI TO JAXVIŇA.
Milé prekvápko. Som zvedavý ale ako dlho to vydrží svietiť. Ale to otestujem až vof švédsku, lebo tam je silno severská nálada a tým pádom aj svetlo musí fachčiť viac :) Inak, milé prekvapenie bolo pri prednej lampičke, neskutočne ľahko namontovateľná, má taký šróbik, čo Vám úmožní namontovať lampáš nie len na bicykel, ale kľudne aj na traktor, ručnú kosu pri kosení lúky na severnom považí, alebo prípadne na zábradlie trajektu cez baltické more. Bohužiaľ to nefunguj pri zadnej blikačke, na tú Vám už treba krížový šrubovák, a treba uznať, že toto už je záležitosť na Přemeka Podlahu a jeho Nedeľný Receptář. Ale niee...zvládne to aj blondínka s yorkshirom a kuchynským nožom- stačí prišrubovať a vyraziť do priestoru.

Ale...aby som zadnú blikačku len nekritizoval, musím povedať, že je naozaj dizajnovo vydarená. Fakt krásny kúsok, biela, čierna, červená, v krásnych líniach. Proste dizajn predáva a to toto je fakt pekné. Síce predná lampa svieti jak socha druhého jána pavla v celom poľsku, ale vizuálne za zadnou blikačkou jemne pokulhává. Nie žeby to vadilo funkčnosti....

No... úvodný dojem - PERFEKTNÝ :)
Strašne rád pindám na všetko nefunkčné, ale v tomto prípade sa moja kritika obmedzuje len na dizajn predného lampáša a montáž zadného. Inak vskutku príjemná spokojnosť :)

Celkom sa teším na to až sa zotmie :) vy azda nie?

V prípade otázok, názorov, doplnenia kľudne použite komentáre /myslím, že je možné aj anonymne/

Musim bunga bermula di Timur Slovakia

Normálne sa vytešujem z tých otáznikov, ktoré sa Vám naskytli v súvislosti s nadpisom článku..., šikovnejší už zapínajú google prekladač, ešte šikovnaejší hútajú, akú rečú to súdruh Kefaľín hovorí, keďže americkú reč imperliastického typa ňeznáme. /umelecká vsuvka od p.Švandrlíka a jeho Černých baronov. A dodávam, že rozhodne to nebolo nič, čo by malo nejaký súvis s Vladom Baronom. Hoci ten by sa do story o Kefalinovi, Terazkym a spol hodil s karikatúrnou presnosťou :) Vladko, nič v zlom, ale každé ráno v zrkadle vidíš, že mám cekom obyčajnú, ničím neprifarbovaný a prostú- na realite a Tvojej charzime založenú pravdu :)Preklad nadpisu bude v závere článku :) - prečítajte sa až k tomu :)

Prv než prejdem k intímnostiam zo svojho súkromia, tak som zavolal Jožinkovi Vrábelovi, aby som mu zvestoval, že sa chystám zvečniť ho v niekoľkých bodoch - ale čo som fakt nečakal je, že mi povie, že ho znovu zostrelilo auto - tentokrát sused - senzáciechtiví blázni pohov - nie je to tak, že by jožinko úplne čírou zhodou okolností prášil susedovú manželkua žiarlivý sused by mu spôsobil zranenia strelnou zbraňou nezlučiteľné so životom, to ani nie, Jožinko vzorový manžel hneď ráno, čo nakrmil psa a potom aj rodinu, zobral svoj gulervúci veterán S-works a vyrazil na 100kilometrový švih do okolia Dubnice - pričom okolie dubnice v Jožikovom podaní zaberá geografické územie od Zlína až niekam po Prievizdu, možno Nitrianské Pravno....no skrátka Jožino sa nám vracal zo švihu a podľa toho koľko toho toho natrénoval - typujem že toho roku asi trt makový - tak už musel mať energeticky vymaľované až po plafón, hypoglykémia jak z katalógu :) a pri návrate domov si predstavoval mohutnú, nutrične vyváženú a na bielkoviny bohatú večeru a v tom zasnenom pohľade mu jeho milovaný sused otvoril dvere na jeho motorovom vozidle, a jožinko si hneď predstavil dvere jeho napratanej chladničky - a to je riadne krásny pohľad - sám som Dankinu chladničku videl a moje hladné bruško zaplakalo nad rozmanitosťou jej obsahu - ako keď sme za komunizmu obdivovali nemecký NeckerMan katalóg s ponukou chlaničiek, otvorených, plných všakovakých dobrôt... a Jožinko videl tie úžasné potraviny, predstava ako si tie plnotučné výrobky vo veľkých sústach strká do hlavy mu zatemnila mozog a v 40km/h to narval susedovi rovno do otvorených dverí jeho krásneho, čerstvou sobotnou vodičkou umytého a práve TurtleWax-om napastovaného a mohutným Shell palivom do plna natankovaného autíčka ............moj zlatý José... hlad je sviňá, a takto si s Jožinkom zahral .... čo sa nerobí... Ale máme ho radi, prajeme mu skoré vyzdravenie, lebo o pár dní nám začína season a dúfam že sa z toho vystrábi. Jožinko - nauč sa kerovať aj v hlade - lebo nem dopadneš dóbre :)

Od posledného príbehu, ktorý som nevymyslel ja, ani Maťo Baláž ho nevymyslel, ale ktorý napísal sám život ubehlo pár týždňov a mne sa konečne podarilo z toho večera vytriezvieť :) Skrátka nadrali sme sa u jedúvatého trnaváka jak besné psy a plodili sme všakovaké veselé pestvá na účet turula trnavského alias Andreja Orlického, o ktorých radšej pomlčím........ nie žeby som sa s nimi nechcel pochváliť, ale mám okno jak Bill Gates :) Ale bolo to pekné. Maťko je spolubojovník jarmočný najvyššej možnej úrovne, pred žiadnou tekutou výzvou necúvne, skrátka keď má deň, vypije aj benzín z Bogárovej Alhambry a len si pri tom mlsne oblizne obočie :)V ten večer pamätný Trnavský jarmočný však nebolo nutné sosať bogárové fosílne palivá, lebo na jarmoku nalievali aj iné dobroty - mňam - normále sa mi zuby v hube zatriasli, keď si spomeniem koľko druhov medoviny sme okoštovali a to sme si ešte vzali dve fľaše so sebou - jednu na cestu, a druhú na chvíľu, keď maťova ctená a úžasná manželka pochopí, že moja návšteva je pre Maťka natoľko dôležitá, že uprednostní radšej spánok osamote - a nás dve motovidlá nechá v obývačke na gauči. Usnuli sme so spoločnou číslovkou 3 - na mysli - a Maťko vie čo číslo TRI v našom skupenstve znamená :))))))))Čo však ani divé svine /tváriac sa ako divoké labute/ netušili, že sa takýto alkoholovo-zábavný exces zopakuje presne o 7dní, tentokrát však už na domácej pôde môjho úhlavného teamového druha Jožinka V. Ten momentálne máva záchvaty retrospektívneho písania o kdejakých slovenských pretekoch vysokohorského zamerania, tak mu trošku pripomeniem týmito slovami čo to vlastne bolo... :) HA - moja úžasná neter Silvia mala v Trenčíne majstrák v plávaní a ja ako vzorový strýko som ju tam odviezol a pokochal sa neskutočným svetom -naozajstného- plávania asi aj preto, aby som pochopil, že nikdy vedieť plávať nebudem vedieť nikdy :)F sobotu večer som však z toho celého dňa bol tak unavený, že po konzumácii na moje milé prekvapenie skvelej večere :) od našej manželky Danky /nosiacej priezvisko Vráblová/ sme sa s Jožinkom rozhodli, že by sme si mohli dať pohár-dva nejakého vínka, i Joseba vytiahol Huberta deluxného sladkého, aj dali sme si za pohárik-dva................ a potom aj druhá, aj tretia hubertka vnikla do naších útrob s ľahkosťou a pôvabom nám vlastným. A keď som prestal rátať, tak sa champagne minulo a Jožo začal ťahať ďalšie produkty vinohradnických oblastí celého slovenska, pričom sa nejednalo o produkty hroznovej podstaty :) a mne len tak mimochodom prišlo na rozum, že Jožinko okrem stavania vláčikov sa začal zaoberať aj organizovanim vinotéky, ktorú mi teraz musí ukázať a nechať zjesť - tak sme zjedli čo sa do nás vošlo - až kým už nebolo neskoro, a Jožinečka mojho úprimného zložil spánok spravodlivých.Rána v Novej Dubnici,v inak pekne situovanej oblasti pod lesom, sú veľmi pekné, enviromentálne plnotučné až do tej chvíle, kým nemusíte vstávať v nedeľu ráno o pol 7 aby milovaná neterka mohla ísť plávať - ale no problem, trošku rozospato som sa vyknedlil z pelechu a šiel na bazén, kde si Silvika zaplávala krásne časy - chvíľu som pokecal s Orličákom, MajkyVargom a napoludnie sme sa vybrali nazad k Jožovi niečo zjesť a potom domov na východ. Pohľad, ktorý sa mi naskytol pri pohľade na J.V. bol údesný. Namiesto vyjuchaného sviežučkého fešáka s ironmanskou iskrou f očiach sa zo spálne vypotácala poloožratá troska, 3D vaky pod očami, spuchnuté vrásky, triasol sa mi tam jak drahý pes :) a ja som mal čo robiť aby som sa tam nerozplakal od smiechu :) Mám pocit že v ten deň splachovač na wc u Vráblovcov bol najčastejšie používaným zariadením - vlastne Jožinko si z neho spravil osobnú plejstejšn :) Videl som, že priveľké tématické celky medzi nami - dvomi nanajvýš odborne komunikujúcimi entitami sa už asi dnes rozoberať nebudú, tak sme len zbodli výbornú poživeň z nanajvýš kreatívnej kuchyne našej manželky Danky, vzal som si dve tablety na trávenie, a vyrazil k domovu :)))) Supernova vie ako sa má zakončiť sezóna :)

Čo sa dialo v r. 2011 ďalej naozaj už ani nestojí za zmienku, pretože už boli len vianoce, čo je z môjho pohľadu spolu s veľkou nocou najväčšia zbytočnosť v kalendári - ale budiž, nech si každý robí čo chce :)

Po novom roku však vyvstala potreba začať sa trošku hýbať a to nie len po stránke telesnej, ale hlavne duševnej. Od septembra sa mi podarilo infiltrovať na katedru Predškolskej a elementárnej pedagogiky a psychológie na moju domovskú Pedagogickú fakultu Prešovskej univerzity, nafasoval som niekoľko desiatok prenádherných študentiek, ktorým rozprávam ako je dobre žiť zdravo, a pripadám si jak Ema Tekelyova, a v duchu si empaticky myslím - Byť ženou je úžasné.... ale potom si to zase rýchlo rozmyslím a už je dobre... a pomyslím si - byť SO ženou je úžasné :) hoci taký Paviel Rochnyijijak by so mnou na túto tému asi dosť vášnivo polemizoval :)Inu - život na fakulte je jedna veľká paráda, človek mojich rozmerov asi dosť ťažko splynie s davom, skôr, či neskôr si Vás všimne každý. Čomu sa však teším najviac je tá úžasná milá múza za okienkom školskej jedálne, po ktorej som začal hádzať natoľko orgazmické pohľady, že pochopila, že je ženou na svojom mieste, a začala sa mi pravidelne a veľmi vášnivo odmeňovať.Každé predpoludnie, keď mi to časový plán dovolil som dvihol moju ctenú doktorandskú prdel a odcupkal som k nej.....neviem ako sa volá, ale je úžasná, má tmavé čokoládové oči ako keď sa zadívate havajskej roztlieskávačke s gulervúcim výstrihom do zraku pri západe horúceho pacifického slnka pri príboji tichého oceánu, hlas má jemný a čerstvý ako vysokohorské pleso, iskrivý pohľad ako Klement Gottwald keď prednášal masám o význame plánovania rastlinnej i živočíšnej výroby na päťročnice, jej ladné pohyby pripomínajú antilopu utekajúcu nejakou savanou pred dravým ľútym zverom /mnou/ :) ... skrátka žena snow, a tajných snov, žena na svojom mieste a ja som šťastný, že ju môžem stretávať počas bežného dňa, a pomaly ale isto sa stáva súčasťou môjho rituálu a pravidelných stravovacích návykov - lebo Lu aj Jožinko povedali - JESŤ SA MÁ :)

Moja metabolická láska je ženou pracujúcou v školskej jedálni, to už som bol býval bol napísavší a tak len pre presnosť dodávam, že hoci má jemnučkú nadváhu, čo cca 80-90kg nie je žiadna hrôza, moje chladné a citom nepoddajné srdce si získala neskutočným prístupom k mojmu tráveniu. Keby ste videli tie dávky rezňov, zemáčkov, fašírok, dobrého mäska, a gulervúcich príloh, mali by ste z toho gurmánsku erékciju :) Skrátka vďaka mojej nutričnej láske sa mi počas zimy podarilo upraviť si moju telesnú hmotu z trapných 88kg na guľatejších 91kg :) čo už je pre dráhu budúceho kulturistu rozhodne lepší bejsment :) Jediné čoho sa obávam je, že keď s touto nanajvýš slovutnou postavou predbehnem Maťka Baláža tak ten spadne z toho jeho krásneho nového a bezpohlavného bicykla od hrôzy, že už ho predbehol aj naozajstný hroch :) Ale porážka na trati, milý Maťko ťa toho roku proste neminie - toje pravdepodobnosť hraničiaca s istotou - dovolím si malú odbočku - pred časom som sa zoznámil s jedným skvelým psychológom, dám Ti potom na neho číslo, aby Ti pomohol z najhoršieho :))))))))))))))NO - pravda ale je, že s cca 90kilami behať nie je práve zážitok - a pokiaľ začnete chodiť do posilky, čo som na vrelé doporučenie môjho servismana Maťka Holečka začal praktizovať, tak som mal pocit, že už nie som triatlonista, ale menšia skriňa...a keď som behal, teda aspoň na behátku, tak som mal pocit že som transformer...veľký jak šlak, no hrúza des... som si pripadal jak jeden z tých dvoch nadrbaných transformerov jak sedia v bare a jeden druhému vraví - Tak čo, poskladáme sa na taxík? :) ...........no ja som sa rozhodol, že sa poskladám na bežeca - aj som sa vybral na bežecké preteky - taký bezvýznamný guláš, 16km run ale 150 ľudí na trati...vcelku našlapané, tak som vybehol a hneď som vzbudil rozruch lebo som fučal jak nejaký tur domáci a moje pohyby pripomínali legendu Hulk Hogana - no podarilo sa mi to pretrpieť, a do cieľa som sa dotrtkal v čase pod 1.15 čo nebolo zas také tragické, vzhľadom na to, že to bol môj prvý outdoor beh toho roku. No ten pocit jaké to bolo utrápené bol pomerne frustrujúci. Ale na druhej strane, rozhýbať 90kg do tejto rýchlosti nie je práve sranda - keď si spomeniem na Jožinkových anorektických 62 kg pred Floridou 2010 - no či chcete alebo nie - na rozdiel od Joža- ktorého lýtka sú rovnako veľké ako moje - ja musím nosiť 30kilogramov východo-slovenských naviac- a pri všetkej sebareflexii- musí každý uznať, že to nie je práve výhra -ale genetika práve nie je na mojej strane .... dal by som smajlika ale neni dôvod....Hneď po tomto 16km teste som sa s novým enthusiasmushom vrhol do tréningu, čo mi vydržalo cca 3dni - potom prišlo niečo, čo som čakal cca pred mesiacom, plaval som si v bazene tak nemnožko a zacitil som, že mi je fakt zima, tak som len doplaval, čo bolo potrebné a šiel na internát oddýchnuť- áno, čítaš správne - bývam v rámci môjho štúdia na intráku, čo som si myslel v prvopláne, že bude super, avšak opak bol pravdou - po prvýkrát som si uvedomil číselnú podstatu môjho veku - 36 - no nie je to nič príjemné, keď človek ako ja, zvyknutý sa baviť aj s deťmi napr. z Levickej equipy alebo Bratislavského Triaxu ako so seberovnými, a zrazu ľudia vo veku 22-23a viac rokov mi vykajú v neprirodzenej forme rešpektu - naviac ak počas pobytu na fakulte moji pracovní kolegyne a kolegovia, ktorí síce majú o titul viac, a nepomerný vzdelanostný level je vyšší, ale ich použitelnosť pre funkčno-praktickú prax je diskutabilná, a napriek nižšiemu veku ma vnímajú ako planktón, pripravený a okorenený -ready to eat :).... no nebudem nikomu brat dojem ani chuťové vnemy, ale realita môže byť aj pikantnejšia a rád sa premením v to korenie čo štípe :) akurát to chce hodne veľa štúdia a to aj takého, ktoré nie je práve atraktívne :)

Čo by som dopísal k záveru už tak obšírneho príspevku na môj milovaný zaxpeed :) ... snáď len že sa veľmi teším na to, čo príde...na krásny týždeň v prítomnosti jeho veličenstva Jozefa Vrábela, na plodné debaty s doc. Ivkou Kovalčíkovou. na podnecujúce stretnutia s doc.Ľudkou Belásovou, na usmernenia a nanajvýš fantastické vedenie prof. Rudolfa Horvátha, na hecovanie s PuDr. Martinom Balážom /PuDr - posunovač u dráhy:) na inšpiračné debaty s Dr. Luckou Kocovou....na profesionálny advising jeho najtrpezlivosti Mgr. Martina Holečka a na tvorivé debaty s najväčšou postavou triatlonu akú poznám - p. Michalom Vargom...ďakujem Vám všetkým...KG :)

Bude to krásna jar.PREKLAD NADPISU z jazyka Malajského : Jar na východnom Slovensku :)

Vianočná koleda - written Balage & Shocker

Pokojný večer na vŕšky padal, na sivé polia, v poslednom lúči starootcovská horela roľa. A my s Martinkom B. sa browsujeme trnavským starým mestom, koštujúc nepreberné množstvo vynikajúcich nápojov medového pvovodu :)... I tu zrazu v mysli ľahko potemnenej zlatistvým mokom skrsla myšlienka medom okorenená, podeľiť sa s Vami, čitateľmi medziľudských fsťahov znalých s príbehom napínavým ktorý sme s M.B nazvali : One night in TT - voľný preklad - balada lyricko-eroticko-športovo drastická s jemne dentálne intelektuálnou príchuťou....

Charakraktery zmienených postáv, udalosti a okolnosti sa udiali tak ako sú opísané v tomto príbehu. Naschvál však boli zmenené mená, pretože toto keby že sa Andrej O. dozvie, tak Balážko v TTT môže vrátiť plavky a požiadať o prestup do Krompách :)

VIANOČNÝ PRÍBEH Kataríny Miloštínovej

Volám sa Katuška hoci moj priateľ a muž mojich snov vo svojom srdci aj mobile označil len ako Katarína. Čo mi prišlo neskôr aj trošku čudné, lebo čísla všetkých svojich priateľov mal označené pod krásne priam zjemnene označené zdrobnelinkami - ľubenko, marcelko, bohužko, zajko, plyšáčik, maťko, silvinka, danuška, šokérko, varguško, juráško....a tak....a medzi nim ja - Katarína.....ale čo Vám poviem. Orlí zrak, paže ako peruťe, úsmev zmyselný, a hlas zimomomriavky vyvolávajúci....taký bol on. Mvojho srtca champion :))))

Nikdy som nebola umelecky zmýšľajúca, ale stále ma fascinovali výkony a zhmotnenie predstáv naozajstných umelcov a preto veľmi rada chodievam na výstavy a obdivujem vášnivé vzťahy veľkým štetcom mojich umeleckých vzorov. A tak som sa vybrala na najväčšiu slovenskú vernisáž do Piešťan, kde mali stretnutie tí najväčší zo slovenských veľkých... bol tam, prezentoval sa vo veľkom štýle ktorý síce bol len v konečnom dôsledku prekonaný dvoma inými umelcami, no spôsob jeho výkonu na mňa urobil dojem a vďaka vymoženostiam techniky a počítačovej virtualite som na FB a iných sieťach našla jeho svojstojnosť v najkrajšom slova zmysle :))))

Veľmi som chcela spoznať čaro a inotaje jeho umenia, a túžila som zažiť magickosť jeho sveta i s radosťou som neodolala ponuke stráviť v jeho područí zopár energizujúcich okamihov. Introdukcia a následné spoznavánie nového životného štýlu mi prišlo v mojom relatívne stereotypnom svete ako počúvanie popredného folkového združenia Megadeth pri kostolných pobožnostiach... Cítila som sa ako kňaz , ktorý zrazu nepoúíva pri eucharistii Megateth, len obyčajnú Mnohosmrť a pritom cíti tu silu okamžiku. Neviem si predstaviť človeka- ženu - ktorú by tento okamih nezlomil v tom navášnivejšom momente .....:))))

S odvahou mne vlastnou som sa oddala jeho inštrukciám ako žiť, ako sa pohybovať v každom- nie len vodnom prostredí, ako zalamovať záber a pritom dbať na techniku, hladne som hltala jeho rady a tie tvorili s jeho bozkami jeden neuveriteľný a mohutný zážitok. Nemohla som sa nezamilovať. No nie je dokonalosť aby nemala aj svoje zápory ktoré sa v blízkej dobe prejavili vo svojej nebotýčiacejsa obludnosti :))))

Môj bard pohybu a skladateľ najkrajších melódií nebol práve muž bez minulosti ktorá ho dostihovala na každom rohu. A ja som to cítila v tých najimtímnejších chvíľach. I stalo sa. Vo chvíli keď bol môj, cítila som nepríjemne kopance jeho minulosti ktorá sa vracala ako austrálskym lovcom do diaľav vymrštený bumerang. Pre mňa rany boľavé , pre neho spomienky jedovato vášnivé, ale taký je tento svet - povedala som si :)))

No nebolo to to najhoršie, dňom skazy bol ten , keď do nášho umeleckého krúžku neviem odkiaľ sa pritúlalo opustené mačiatko. Také malé škaredé , ale prítulné a priznám sa že aj moje city ovplyvňujúce. Môj umelec zrazu ako keby stratil o moju osobu záujem a jediné čo ho trápilo bolo aby to mačiatko malo dosť teplého mliečka, a aby sa mu dostalo toľko lásky, koľko jej ešte NIKDY nikým nebolo dopriané.

Som žena. A som na to hrdá. Poznám chvíle víťazstiev a chvíle kedy prehrávama a nikdy som nemala problém si to priznať. Preto som sprvu pochopila že môjho barda strácam. Ale som bojovníčka a tak som sa rozhodla zabojovať. Preto som skúsila svoje ženské zbrane a tak som svojho umelca chcela získať nazad netušiac, že jeho enviromentálne povedomie k strateným animálom je silnejšie ako potreba opätovať lásku mnou poskytovanú. A tak v poslednú noc - na ktorej sme sa zhodli že asi bude posledná v našom spoločnom súžití. Po krásnom a chvíľu trvajúcom vzájomnom vášnivom splynutí som nechtiac začula tíške mňaukanie toho mačiatka ktoré si už medzi tým priviedol do svojho sveta.

Môj svet sa zrazu zrútil a nevedela som čo robiť. Chcela som kričať, celému svetu sa vyplakať a žiadať o pomoc. Ale on - chladno a bezcitne sa odlúčil a vyexpedoval ma zo svojej reality kde už hlavnú úlohu hraje jeho malinké mačiatko. Pokúsila som sa v rámci zúfalého pokusu aspoň ho pohrýzť na ľavú ruku, že snáď obmäkčím jeho chladné, bazénovým chlórom vyleptané strce.............márne :)

Dnes som sama. Žijem si znovu vo svojom svete ktorý síce je umelecký nie úplný ale predsa, stálo mi to za to spoznať farebnosťumeleckej reality. Je krásna, aj keď mne možno neprístupná. Ale bolo to úžasné. Na záver len pár slov vyjadrujúce nekonečnú veľkoleposť tejto modern-art elektrizujúcej skúsenosti...

Chcem Ti len povedať dve veci. Ďakujem. A prepáč.
Ďakujem za tú skúsenosť ...............a prepáč že som ťa pokúsala :)))) ale si chutný....fakt...

Tvoja KaTarína -------------

ĎAKUJEME KATUšKE ZA JEJ SLOVá A SPOLU S MARTINOM B. JEJ žELáME VEľA OSOBNéHO PRIAM INTíMNEHO šťASTIA A SILNEJ žIVOTNEJ ENERGIE.

a NášMU UMELECKéMU BARDOVI ZA POSKýTNUTIE SILNýCH ZážITKOV.

m.baláž & m. nemčík
silní autori príbehov gulervúcich

special thanx to APIMED s.r.o. Dolná Krupá za poskytnutie gulervúcej medoviny expresívnosť našich postrehov zvýrazňujúcej:))))))))

hik

Road to Arizona

Dívam sa na kvantum fotiek z posledného výjazdu, ktorý som utrpel len pred chvíľou. Na Ironman Arizona - druhý závod nového Kona-cyklu a posledný vážny pretek tejto celkom milej sezóny som sa tešil od momentu keď me s Jožom sadli v Sky Harbour Airport v Phoenixe do nášho oceľového ftáka - ako Jožo s obľubou a s použitím humorného archaizmu pomenúva veľké ďžambo čo nás vozí za zážitkami cez more a nazad. Dokonca sme sa na konci minuloročného pobytu - keď sme v šťastí pristáli vo Viedni po zrátaní celkových odlietaných hodín dostali ku krásnemu okrúhlemu číslu - 20. Áno, nekecám, minulý rok sme s Jožom absolvovali celých 20letov, preletov, odletov, príletov po všetkých možných kontinentoch s výnimkou antarktidy a južnej ameriky :) A zhodli sme sa na tom, že je fajn ak počet pristáti sa rovná počtu odletov :)......a som rád, že ani tentokrát to nebolo inak. Smer ARIZONA........

Po prvýkrát som zvolil za východískovú destináciu Budapešť čo mi spôsobilo nemalo vrások s dopravou - dostať sa na Ferigehy bez vlastného auta je vec nemožná, lenže kde ho tam nechať. Po dlhom hĺbaní som pochopil, že jedinou možnosťou je vcelku drahé long time parking -ale aspoň Captiva bude pod kamerami a tých 100eur proste oželiem. Nakoniec z Humenného je to polovičná cesta oproti Schwechatu takže pohoda. Trošku som sa obával jemnej nadváhy - nie mojej - lebo mareček pod vplyvom tréningových tipov Maťa Holečka celkom dobre zhodil pár gramov, ale batožina bola little bit ťažšia. A do toho mi ešte mother od Jožka Majora pribalila nejaké chemické preparáty v celkovom súhrne asi 4kg a spierdolila sa preč s milým úsmevom na perách a slovami köszönöm szépen - čo vraví? uráža ma? :)........a tak s malým dušičkom som šiel k check-in-u, že po ukázaní slovenského pasu mi maďarská cica za prepážkou dá vyžrať moju národnosť - našťastie som nohou nadvihol moj bike bag a váha ukázala neuveriteľných 24kg :) :) :) poprosila ma aby som niečo odtiaľ vybral a že to bude nagyon jó -čo som si voľne interpretoval asi akože - pekné tričko máš fešák slovenský :) Tak som vybral asi 20g tielko, ona na mňa kukla, zahlásila - OK a ja som sa pobral k mojmu oceľovému ftákovi - smer London. A keďže som celú noc nespal, tak som zaspal dĺho pred odletom a už nebol nikto v lietadle keď ma upratovačka zobudila - budíček, konečná stanica Heathrow - vystupovať :)


5hodinovka v Londýne na letisku príde niekedy celkom príjemne, kým obehnem všetky duty-free parfumérie a vyskúšam všetky možné parfumy v abecednom poradí a smrdím tak že aj muchy sa štítia na mňa sadnúť, obehnem všetky CD a DVD stores aby som sa zorientoval v new releasoch, aby som vedel na čo mám ušetriť prachy pri ceste nazad, tak už sa blíži aj doba môjho odletu. Do ďalšieho oceľáka vstupujem tradične posledný, jednak sa mi nechce stáť vo fronte, a jednak furt si vybavím rozprávanie Pepu Svobody o cestovaní s nestorom slovenského Ironmanu - Jožkom Bezákom. Pepino mi rozprával jak sa Jožo B. stratil kdesi v číne na letisku keď leteli kamsi na preteky - doba na prestup bola minimálna, v číne nikde na nikoho nečakajú a tak celá výprava šprintovala cez celé letisko k svojej GATE. Všetci to ako-tak stihli, gate už skoro zatvárali ale keď tu zrazu -avšak - ktosi chýba. HA- kto asi - Jožo Bezák nikde. Tak sa Pepino aj s Vabrouchom, ktorému sa zakučeravili už aj tak dosť kučeravé chlpy na hlave vybrali milého Joža hľadať. Našťastie ho našli kdesi jak si obzerá kabelky v luxusnom butiku - asi pre manželku darček - vyhulákali sa na neho a on - starý dobrák sa len milo usmial a s precíznym stredoslovenským prízvukom z ktorého by Ľudo Štúr mal fonetický orgazmus zahlásil : NO ČO, BEZOMŇA BY NEODĽEŤEĽI :) ..............tak odvtedy keď niekam aj s Jožinkom V niekam letíme, do lietadla vchádzame poslední - lebo veď bez nás neodletia :).... Do krásneho vynoveného Jumba som vošiel nakonci, smrdel som jak kurvin kufor - Dior, Armani, Gucci a ostatní kamaráti zo mňa urobili hotový herbár vôní .......a mohli sme letieť :) SMER PHOENIX.
Na letisku obligátne fronty, hyperaktívni inštruktori ktorí vás majú naviesť do správnej fronty, vypisované tlačivá a podobné kraviny čo vám zaberú dobrú hodinku..............asi som pôsobil podozrivo lebo keď do haly kde sa čakalo na štempeľ od imigračného úradníka prišiel policajt s naozajstným stopárskym psíkom, ktorý dokáže vyňuchať drogu aj tam kde nie je :) ........tak sa dunčo vybral rovno ku mne - asi preto, že moja vlčiačka Lenka sa práve hárala a možno havko zacítil možný styk :)............lenže keď pristúpil ku mne a oňuchal ma - pravdepodobne šalát z parfumov aplikovaných na letisku v Londone mu spôsobil toxický shock lebo len prapodivne zavyl....skrútil sa mu ňufák do pravého uhla a videl som ako sa mu hýbe kdesi v brušku čosi čo malo slúžiť ako strava..........Jeho psovod sa len zachmúril na mňa, vzal si svojho bundáša a odtiahol ho na výplach čriev a dezinfekciu nosných dutín :) :) :)

Pred letiskom ma už čakal nedočkavý Jeff- náš kámoš z pred roka a odviezol ma do staronového domova v mestečku Carefree -severne od Phoenixu. Ráno pochopiteľne vďaka časovému posunu som už nespal a tak som začal zblíňať po dome, vybaľovať veci a v garáži si montovať moju čiernu labuť a takto som si užil moj prvý sunrise v Arizone - no nie je to nádhera???

A hneď na to aj rýchle raňajky lebo potom už následoval hneď ostrý tréning na neďalekom jazere, ktorého teplotu by som ocenil snáď len keby vonku bolo 40stupňov. Svieža 40minútovka v absolútne fantastickom prostredí spolu s Jeffom a ďalším kamarátom bola naozaj úúúúúžasná. Jazero je v horách cca 1200m nad morom, dostať sa tam na kole by bol vcelku masaker, dokonalé cesty, kopce, čisto, proste Arizona akú by nikto nečakal. Človek by si normálne kúpil nejaký nadupaný Harley, do uší pustil nejaký dobrý Pink Floyd a užíval si Easy Ride :)


Inak čo sa týka stravovania v Arizone, to by tiež bol námet na článok ak nie na celú knihu. Chute ktoré by človek očakával niet boha nájsť, a naopak veci, ktoré by nik nepovedal, že môžu chutiť - tie dokážu úplne omráčiť a prekvapiť v tom najlepšom slova zmysle. Pri prvom nákupe mi hneď do oka padli cereálie, ktoré napriek mojej neuveriteľnej averzii voči jej propagátorovi som proste chcel vyskúšať. Hoci boli o pár centov drahšie, asi kvôli luxusnej škatuli, chuť to bola asi jak keď by som pojedol otruby čo sused dáva zajacom :) haha :) ale nie, normálne bežné kornflejksy, akurát že z týchto budete silnejší lebo to povedal sám veľký Macca....hm... Keď som túto fotku zavesil na FB tak som hneď dostal pár objednávok - dones aspon škatuľu - kartón - lebo asi že je to pekné :) Tak ma napadla hneď kombinácia, že do tej škatule nasypem granulky pre psíka, a budem s tym núkať návštevníkov športovcov a budem sa udrbávať na tom ako ich Macca presvedčil, že práve JEHO cereálie su najlepšie hoci chutia trošku ako........... ako granulky :) :) :)

Granulky sú fájn ale z nich človek nezmocnie a ani nič tým neporieši a tak som pre stravovacie návyky zvolil cestu príjemnejšiu a hlavne - holečkom potvrdenú - STEAKY. Je fakt pravda, že je to úžasne gulervúci pocit nastrkať si do hlavy kusisko mäsa z kolosálneho býčka, ktorý ešte včera hopsal po kamenistých stráňach Arizonských vrchovín. Veľký , gigantický steak - zvlášť urobený Jeffom je niečo, čo nikde inde na svete nie je. Pred rokom sme s Jožom zožreli na Grand Canyone tiež nejaký steak, čo bol drahý jaxviňa, a doniesli mi ho v rámci nejakej drbnutej americkej tradície s kúskom kukurice, zemiakom v alobale a nejakou trapnou omáčkou - no pripadalo mi to ako hodne blbý ftip na moj účet a viac do reštaurácie na steak nejdem - zvlášť nie v USA - To u Jeffa - to je iná káva. Na terase má postavené krásne piano /takto ja označujem tieto veľké dokonalé grily/ a toto nebolo obyčajné piano - to bol hotový STEINWAY & sons - pre neznalcov - jedná sa o ručne vyrábané dokonalé piana, majú viac ako 100patentov a ich cena je natoľko závratná že sa ani nezverejňuje.... Jeffov gril a jeho melodické tóny premietnute do gulervúcnosti jeho steakov moje a aj Jožove chuťové bunky atakoval už pred rokom, v predvečer IM AZ a po tom ako som prehĺtol posledné sústo a dvojhlasne sa mi odgrglo - pochopil som, že toto nie je steak - to je proste nebíčko v papuli :)

A po tom, čo Jeff vlastnoručne vybral tie najlibovejšie kúsky u miestneho masiara, a mal som pocit, že ku každému steaku dostane aj certifikát s genetickým pôvodom a presným zložením stravy čo dotyčný býček papal počas svojho silného života. Čo ma však úplne dostalo bola špeciálna sada určená na priebežné zisťovanie stavu prepečenosti steaku presne podľa predvolenej funkcie. To sa zapichne ihlica do steaku, napojí na vysielačku, ktorá oznámi nám - konzumentom ležiacim vo vírivke vyhrievajúcim si naše unavené triatlonové údy - že steak je ready - nech sa páči - môžeme dlabať :)

Toto je ale Jeffov prístup k jedlu - trošku iný - z môjho pohľadu - inteligentne povedané -nekonvenčný prístup má jeho zdravo žijúca manželka :) Na druhý deň sme mali gurmánsky battle - zemjakové hody. Ona sa rozhodla, že mi urobí zemiakový šalát - ha - no to som zvedavý - pointa bola - uvariť SLADKÉ ZEMIAKY - vačší blaf na tomto svete snáď ani nemóže byť - do toho sa namieša sladká mrkva, posype nejakým hnedým svinstvom a zaleje myslím javorovým sirupom.............. chlpy sa mi ježia hrôzou ešte aj teraz keď si tento strašidelný zážitok predstavím. Ale americké rypáky sú inak naštelované, ja a moj európsky vkus také nemusí. Ale dobre - neostanem pozadu a uvaril som aj ja zemáky :) do toho som primiesal kyslé uhorky, - mimoriadne chutné - naozaj, smotanu, trošku majonézy, mrvku, hrášok - a zemiakový šalát je na svete - nechcem sa chváliť ale fakt sa mi podaril :) žral som ho s takou radosťou, že aj ostatní chceli ochutnať...... lenže....... som z kultivovanej európy a z papierových tanierov možem jesť, tak maximaálne klbasu na jarmoku - a tak som zapojil trošku spomienok a spomenul som si ako nám mama robila ruské vajce :) Russian Egg sa volal tento moj obed čo som uklohnli pre Jeffa + family. Obložil som skvelý šalát šunkou, syrom, na vrch drbol uvarené vajce, polial bielym jogurtom a ozdobil hráškom - HA - a Jardo Židek môže hodnotiť :) :) :) EFEKT? - Jeff sa prežral tak že ešte zvyšok dňa mal vajíčkove prdy - a keĎ sme šli autom tak ma nijak zvlášť nešetril - skrátka - išlo mu dooobre. Dcéra zjedla dokonca aj mrvku a hrášok na ktoré je alergickaá a jeho ctená manželka zožrala totál všetko - vymastila tanier chlebíkom, nebolo čo umývať a po odfúknutí a keď sa jej zaviazalo sadielko poznamenala, že takúto fantastickú kreáciu odomňa nečakala :) Ha - Tak kto je tu kuchár? - saaakra :)

Následujúci deň prišla návšteva ASU - Arizona State University a okolia Tempe - mestečka kde sa koná Ironman spojena s mini tréningom. Na ASU som sa chcel dostať z toho dôvodu, že v rámci môjho nového univerzitného pôsobenia a štúdia som proste chcel si rozšíriť obzory. Skrz známych a kamarátov som už pred tým bol v kontakte s prof. Mattom Mcarthym, ktorý v hlavnom campuse prednáša na College of Business. Neuveriteľný týpek, kompletne potetovaný Oakleye na držke, a triatlonové trofeje v kancelárii ma fantasticky prijal, ukázal mi celú fakultu a nechápajúceho tieto edukačné rozmery mi spôsobil vcelku veľký šok - v tom príjemnom slova zmysle. A ja som mu zase spravil radosť krásnym tričkom najvyššej kvality s nápisom TRIATLON PRE VŠETKÝCH :)

Po návšteve campusu sme s Jeffom sa poflákali po okolí školy - vrátane školského mini štadióna s kapacitou 75000ľudí :) A keď zoberiem akí su američania vačšinou vyžratí, tak priemerných slovákov by sa tam vošlo aspon 90tisíc, ak by som rátal cigánov ktorí sú ešte vysekanejší tak možno aj 150tis, a v prípade somálska - tam nie je čo riešiť - tam by sa vošli všetci :)

Škola je to veľká - dokonca najväčšia škola v USA - veľa veľa veľa detí, a všetci jazdia na bicykloch - a keďže je to skvelý trh, dizajnéri sa môžu úplne krásne vyšantiť a tak vytvárajú cruisery, mtb, city biky v najkrajších možných verziách. Navštívili sme miestny bikeshop a tradične som si šiel oči vykĺbiť. Proste nádhera. Žiaden výber nudných MTB alebo nepodarených lowcostových cestákov, ale prehliadka fantázie, farieb, tvarov, proste každý by si vybral čokoľvek. Vlastne celé mesto Tempe - tým že tam žije toľko mládeže je niečo úplne iné ako ostatné - na jedno kopyto urobené americké mestá.
Krásny tréning v okolí pretekového centra v TEMPE Beach Pakru, ktoré po 4roch rokoch už dôverne poznám bolo zakončené naozajstným stretnutím Sheakespearovského typu. Nikdy som nebol moc na divadlo ani tieto druhy umenia , ale Hamletovské -byť, či nebyť asi pozná každý. Hamleta som stretol aj ja. Keď už sme sa vracali k autu a domov do relaxu, otočil som sa a za mnou stál HAMLET. Gigantický havo, ktorý čokoládovými očami kukal na mňa a inštinktívne sa blížil z pre mňa ťažko identifikovateľných dôvodov. Aj som si vravel - hladný je, možno by rád trošku lásky, možno by si dal na obed stredoeurópsku človečinu, ale videl som súpravu náhubkov, postrojov, ktoré by stačili na priviazanie divokého mustanga o ohradu, tak moj prvotný strach sa záhy rozplynul. Hamlet prikročil ku mne a láskyplne si oprel svoju gigantickú gebuľu o mňa a začal sa normálne túliť. Jeho majiteľka, ktorá bola asi o 30kg ľahšia ako Hamlet - zjavne bola si vedomá toho, že keď sa jej bundášik rozhodne ísť- tak pôjde -a ona mu v tom pravdepodobne nezabráni. Ale nebolo nutné mať obavy- lebo Hamletko aký bol obrovský, taký bol prítulný. Bohvie čím ho kŕmia :) Viem si predstaviť, že keby som mal takého to animála doma, tak si z neho vytvorím súpravu argumentov a vyrazím na tanečnú zábavu do Zemplínskych Hámrov, ktorá v najbližšej dobe asi bude sponzorovaná firmou Fiskars - a použije miesntne tancovačky ako testovací polygón pre najnovšie sekery a rýle :)

Toľko z prvých dňov v Arizone - pokračovanie zas nabudúce ............... :)

My Arizona Dream - good season 2011

Asi sa veľa ľudí pýta prečo furt používam slovné spojenie Arizona Dream - je to veľmi prosté, takto sa volá jeden krásny film od Emira Kusturicu s Johny Deppom o snívaní, o lietaní, o rybe a tak - doporučujem zhliadnuť :)

Asi aj viac ľudí zaujíma prečo tento blog ostal tak dlho neaktualizovaný - odpoveď je podobne prostá - nie žeby nebolo o čom ale mal som potrebu dokončiť tento veľmi zvláštny rok 2011. Po hodne kontraverznej sezóne 2010 keď sme s Jožinkom obrazili celý svet a zažil som vďaka tomu novodubnickému čertovi snáď viac ako za celý doterajší triatlonový život - ale - nedarilo sa. Písmenká DNF mi pokazili celkový dojem z celého minulého roku - 8x DNF je jak nočná mora a tak tento rok bol pre mňa absolútne kľučový, priam zásadný - jednalo sa o pomerne komplikovanú terapiu, ktorej výsledkom malo byť extrahovanie týchto zákerných písmen z mojho slovníka. Celá sezóna sa tým pádom niesla v pomerne opatrnom duchu, hlavným cieľom bolo - nevzdať za žiadnú cenu - aj keby fúriky z neba padali a to sa aj podarilo. 8 Ironmanov - IM Klagenfurt, IM Zurich, IM Frankfurt, IM Wales, IM Arizona + Moriaviaman, Slovakman, Podersdorf, spolu s 2x polovička - IM St. Polten 70.3 a Bátovce, 3maratóny - Bratislava, Michalovce, Humenné a kopec menších bežeckých pretekov a ani jeden krát DNF. Možno niekomu moja sezóna pripadala ako knedlenie sa v priemerných časoch ale len pár ľudí okolo mňa vie ako moc dôležité bolo zvládnuť to. Teraz je po sezóne a ja môžem pomýšľať na návrat k lepším pretekovým časom.

Chcel som si nechať tento blog sám pre seba ako takú svoju miniodmenu po dokončení kompletnej misie a hneď po návrate z Arizony napísať niečo o tom aké to celé bolo. Síce fotiek sa na FB objavilo viac než dosť, vlastne to bolo celé oveľa oveľa krajšie - Jožinko V. by to potvrdil lebo pred rokom si to celé prechrúmal so mnou :)

Začalo to silno pornografickým zážitkom na mojom srdcovom preteku v Otrokoviciach - Moraviaman som už opísal skôr a tak sa k tomu nemusím nijak zvlášť vracať, snáď len, že to bol skvelý začiatok skvelej sezóny - veľa kríz, veľa trápeníčka ale bolo to nutné pre ďalší zdarný priebeh. Morava bola fajn lebo prišiel aj náš nový teamový druh Jeff VanDrie, rodený pohoďák a týpek na pohľadanie. Zoznámili sme sa pred rokom v arizone a keď som mu povedal - Jeff, čo keby si skúsil svoj prvý Ironman dať na Morave - a Jeff s chladným úsmevom zahlásil - OK. Prišiel, a na požičanom kole od Maťa Holečka si práskol Ironmana ako keby sa nechumelilo :) Takto sa mi to páči, takto sa to robiť má :) Prísť, vidieť a gulervúco zvíťaziť /aspoň nad sebou/

Po Moraviamanovi sme sa hneď večer presunuli k jožinkovi domov lebo jeho Danka už sedela na radiátore a Jožimu hriala večeru _:)))))))))))a potpom na pár dní ešte ku mne na východ ale budúci víkend už som stál na štarte Ironman-u Austria v milovanom Klagenfurte. Tam sa forma ladila úplne skvele lebo je to vskutku najvačší a najkrajší ironman široko ďaleko :) celkom vhod napríklad padol pekný rozklus a dobrá debatka s megahviezdou svetového triatlonu - Jurgenom Zackom :)

Komplexná príprava a Jožova neskutočná pomoc + ideálne podmienky ma dokopali k najlepšiemu času sezóny hoci to ani zďaleka nebolo to čo by ma vytešilo na maximum. Síce to bolo pod 11 a tretí najrýchlejší maratón sezóny , no aj tak si viem predstaviť, že by to mohlo byť aj lepšie. Nevadi - o iné sa nám jednalo :)

Pár dní v zajatí Vrabel-family je na psychiku jak balzam, mám pocit že aj Masový vrah by sa pri jožinkovej rodinke zmenil na vášnivého maliara veľkonočných vajíčok :) Každopádne jožová neúčasť v tohtoročnom pretekovom kolotoči mi hodila na krk veľký kameň lebo mi ubudol jeden z nukleárnych článkov mojho energetického coverageu :) ale keďže on je veľmi zodpovedný, musím povedať, že pravidelne s Lu mi vedel smskou spríjemniť každé ráno pred štartom ďalšieho IM.

Z Klagenfurtu nemalo moc význam hnať sa domov, tak som to otočil na západ - smer Zurich - presne po trase po akej sme sa s Jožom hnali z Zurichu smerom na východ. Prvá zastávka v tax-free raji v Livignu - vodka za 6eur - videl som za každým rohom Jura Králika a Kuba Baróna ako v ťažkom delíriu plaču nad tým - ako veľa toho treba zvládnuť ale pečienka už nestíha :) Benzín za 99centov, z brusu nový Specialized S-works 3 za cenu pri ktorej by jožinko už predával svokru ukrajincom na súčiastky lebo za jednu ľadvinku by si kúpil pol obchodu :)

Livigna cez všetký možné aj nemožné horské priesmyky až do St. Morizu , potom do Davosu, potom okolo Lichtenštajska moja cesta viezla až do Zurichu k mojej skvelej kamarátke Lenke - zhodnosť mien s mojou vlčiačkou Lenkou je naozaj len vecou náhody :) A znovu začal Ironman weekend. Registrácia, znovu pro-meeting, znovu stretko s pár kamarátmi, napr. Erikou Csomor ktorá ma na moje veľké prekvapenie dokonca aj spoznala :) alebo ďaľšou našou kámoškou Mirandou Aldritt z Kanady ktorá si to hnala cez pol sveta len aby skončila IM zurich na brutálnom 8.mieste ktoré jej zaručilo vstupenku na Havaj.

Samotný pretek som už zažil pred rokom z trošku upršaného počasia - lialo nám s jožinkom celý čas a nám chudákom nič neostávalo len drichmať v stane a žrať tuniaka s piškótami - tzv. zurrich food :) z ktorého mal chudák jožo dva dni po závode takú stolicu, že známa u ktorej sme bývali a kde jožo šiel na wc musela zažiť toxický šok - jožo vytvoril kottbulár, ktorý by mu závidel aj hroch čo práve zjedol 10 skapatých opíc v pokročilom štádiu rozkladu. Nič to však nemenilo na fakte, že v deň závodu som sa zobudil do búrky - zázrakom sa však vyčasilo a celé plávanie a kolo prebiehali v slniečku a príjemnom počasí. Tamojšia trať však nesvedčí mojim cyklo-schopnostiam tak som to moc netlačil nasilu, radšej šetril sily na beh a oplatilo sa - beh vypálil skvelé 30km bolo naplno, ale potom som trošku zvolnil a užil si závod a krásnych 600bodov do KPR za 12-te miesto :)

Krásny multikulturálny zážitok bol asi na 150tom km kedy som v návale šovinistického nabudenia predbehol nejakého maďara s menom Csaba na drese - tak mu familiárne pošepkám - ďere ďere :) .............a nechal som ho knedliť sa hore silným kopecom :) čo ale čert nechcel, vo chvíli keď som si už trošku zvoľnoval pred depom celkom som už bol aj prešitý a nebolo mi do reči, milý feferón ma obehol - teda vlastne dobehol a začal so mnou mohutne s úsmevom debatovať - skrátka spustil monológ v rodnej uhorštine a ja som len tupo kukal predseba lebo po hugarsky naozaj neviem :) :) :) a keď mu asi po 5minútach hovorím - že - ja nem speak hungariš, ja len speak ďere ďere - tak milý Csaba kruto zaklial, tak že sa mu okuliare zarosili, podradil prevod a odfrčal hore Heartbreak Hillom rýchlosťou ktorú by mu závidel aj sám Kančelára :)....títo feferóni su strašní šovinisti :) jó nevím próč :)

Z Zurichu po príjemnom závode nastal čas pobrať sa niekam na východ - ale cestou - čo čert nechcel mi napísal kámoš Peťo Mikudík, ktorý ma v Kaprune krásny hotel aby som zabehol - nedbáam - povedla som si a u Peťa som strávil 4úžasné dni plné vysokohorskej cyklistiky v nenormaálne gulervúcom prostredí. Zažiť 2600m nad morom v 20stupňovom letnom slniečku je niečo, čo prajem zažiť každému kto vie čo je to šľapať pár hodín len do kopca. Sumár za 4dni bol : 5km odplávaných 400km na kole a 50km odbehaných. Skvelý tréning na blížiace sa Bátovce.

Z Kaprunu už nemalo moc význam hnať sa domov, tak som cestou hodil kotvu na najkrajšom podujatí na slovensku - half ironman bátovce - majstrák slovenska :) S tromi ironmanmi v nohách 3 týždne na cestách, a únavou na krku ktorej priebeh som si za boha nechcel pripustiť som sa postavil na štart. Plávanie paráda, šiel som po mojom úhlavnom kamarátovi marcelovi Mikovi jak pittbul po cigánovi ale hajzel je to - trénoval, a bolo to vidno -uplával mi. Nevadí, tak som sa tam knedlil s ďalšími mne podobnými potápačmi a tešil sa na kolo - to však bolo úuplne tragické - nešlo a nešlo- citeľná únava sa proste nedala prechcáť - tak som si to vytrpel do posledného km - ale to už som bol tak nasratý na celý TT svet -veď mňa tu predsa nebudú predbiehať nitrianskí doktori typu Jožo Marko - ktorý mi v rámci kamarátskeho povzbudenia nezabudol pripomenúť - dnes dostaneš do rypáku mareček :)

Inak - nitrianskí doktori - ironmani -to je kasta, čo si zaslúži zvláštny článok - tlupa egoistických maniakov s nanajvýš empatickým úsmevom - každoročne vyrazia na nejaký svetový ironman a tam si robia súkromný majstrák v štýle - nie je dôležité zájsť dobrý závod ale vidieť kamaráta doktora doblvaneého ležať v rigóle :) :) :) Najvyššou cnosťou v tomto top-elitnom klube je škodoradosť :) : ):) Celý týždeň fšetci trénuju dávky de by aj Raelert skapal aby cez víkend-najlepšie v nedeľu sa zišli niekde v nitre na spoločnom výjazde a s úsmevom na perách rúbali 45priemer čakajúc na to kto kedy odpadne aby sa mohli spoločne pobaviť :) :) :)

K veci - Jožo Marko ma obehol s neuveriteľným úsmevom na perách a tak som si povedal - a dosť - kto videl Big Lebowski v originále tak si pamatá - _Nobody fucks with jesus :) :) :) Podradil som a na beh som vyletel jak vlak z Bujanovského tunela smerom na Margecany :) Zaťaté zuby a nervy na pochode ma dokopali nakoniec k celkom peknému času ale čo ma potešilo najvia - Jožovi Markovi som mohol s úsmevom na perách ukázať moju ctenú východniarskú predel čo asi nepredýchal lebo keď ma predbiehal v košiciach na najtrapnejšom maratóne na svete, tak mi oznámil že DNES - dostanem konečne na frak :) ale na 30km som ho potľapkal po pleci a obehol som ho so slovami - chytáš :) a už som ho nevidel - chudák vzdal :) keď som mu po MMM volal tak mi zdvihol so slovami : No to som zvedavý jak ma teraz zdrbeš :) :) :) Ale nieee, ja mám Joža Marka rád, je to veľký pretekár a človek s velikým Č. :) Jožo len sa nepokúšaj ma nasrať - lebo nobody fucks with jesus :)))

Bátovce boli fajn ale naozajstné peklo na mňa čakalo vo Frankfurte už o pár dní. Tak len rýchlo po troch týždňoch domov, umyť kolo, vyprať, najesť sa a šup do nemecka- s Palom Šimkom- ten konečné pochopil kde ma baran vagínu :) a šiel do Nederlandu zbierať skúsenosti v dlhom triatlone aspoň na polovičných tratiach, lebo už aj potomok Maroša Horínka vie, že Paľa ešte len čaká to naj - a to práve v IM svete. Celý týžďen pred Majstrovstvami Európy vo Frankfurte boli tropicky horúce, tak ma ani nenapadlo brať si nejaké zimné oblečko. A to bola chyba- v nemecku zima jak vo veľmi nepodarenom sovietskom filme, v deň závodu zima, dážď a to nie je práve to čo mám na IM rád. Plávanie vo vyslovene nudnom štrkovisku naozaj nehodnom takéhoto eventu ešte bolo celkom OK ale jak som sadol na kolo tak som pocítil hnev bohov na celom tele. Celodenný dážď, vietor, zima asi 8stupňov, vyslovene počasie kde by ani Moravčíka nevyhnal /no jeho možno ano - aspoň by možno trošku vytriezvel :) ........ Celé kolo -inak okruh na mňa jak stavaný som hrešil jak pohan a hútal prečo ešte pokračujem. Panický strach z písmenok DNF -hoci by boli odovodnene mi to nedovolil a tak som trpel a mrzol jak cicina v tom mraze. Predbiehali ma všakovakí zmrdi poobliekaní od hlavy po paty - čiapky, rukavice, návleky , dlhé oblečenie - a ja som tam bol ja Paris Hilton v bikinách len s ukradnutým pršiplášťom na sebe - no čisťý debil. Kým som došiel do cieľa kola, bol som jak rampouch - brzdiť som nevedel, z kola som ledva zliezol a hodnú chvíľu depe trvalo kým som nadobudol status pokračovateľ v závode. Nebolo moc čo riešiť, únava nebola až taká zlá, len tá zima- tak som rozbehol- anech to na trackeri vypadalo hociako, tak som rúbal čo mi sily stačili a nakoniec to nebolo až také zlé. V štvrtom kole som chvíľu bežal s nejakým týpkom čo mal na drese - training for ironman - tak sa ho pýtam - to je tvoj prvý?-----------a no - YES - and you? ja mu vravím, toto je moj štvrtý.......a on zmlkol a obdivne sa zahľadel na mňa - a keď som mu povedal, že je to môj štvrtý ironman tento mesiac tak zastal - a nechal ma bežať a neviem ani či to chalan vôbec dokončil :) ale nieeee, to preháňam :) :) :) ale aj tak - za mesiac 4ironmany a 1polovičný - to nie je zlý výkon :) či?

Po frankfurte naozajstný voľný víkend :) žiadný zhon, stres, naozaj veget - dokonca aj ˇJožinko ma nafštívil a dobré to bolo :) Ale to všetko bol len kľud pred búrkou s názvom SLOVAKMAN - keďže sme sa s Palom a Vladom zhodli na mediálnej podpore, tak vymýšľanie spôsobov propagácie mi zabralo veľa síl. Každopádne propagácia Slovakmanu sa podarila oveľa lepšie ako sa čakalo, samotný pretek bol pre mňa nočnou morou - najutrápenejší závod za posledné obdobie - ako veľmi som chcel , tak veľmi mi to nešlo - neviem či únavou, či počasím ale proste to nešlo - tak som nakoniec bojoval len o prežitie a predpokladám že okrem Vabroucha to bol závod na, ktorý navzdory svojej úžasnej atmosfére by veľa ľudí najradšej vypustilo zo spomienok. Aspoň ja teda určite.

Znovu týžďeň voľna a potom už finále európskej kontinentálnej série Ironmanov v Podersdorfe tentokrát v spoločnosti jeho veličenstva Vabroucha prvého :) Peťo mi skvelo pomohol k štartu v rakúsku a víkend v jeho spoločnosti je niečo, čo každého dokáže inšpirovať na veľmi dlhú dobu. Celý týždeň bol v znamení triatlonu a to v takom množstve, že to ani lepšie byť nemohlo. Týždeň s Majky Vargom , Triaxákmi, bohušom, Yorgem a jeho milenkou Kubom, a celé to bolo o príprave mišovho triatlonu pre fšetkých - do toho sa primotal Jožo Vrábel a pán Peter Buček s úžasnou Nočnou pyramídou na Rádiu Slovensko - no proste nebolo možné lepšie vyladiť na Podersdorf ako sa podarilo.

Čo sa udialo? :) Tropické horúčavy spôsobili že Neusiedler mal 28celsiov !!!!!! Neskutočné. toto som nezažil, ale nevadí, nejak to bez neoprénu dáme. Na moje prekvápko to bolo pomerne ťažkopádne ale tešil som sa na kolo ktoré naopak sypalo celkom pekne až do momentu kedy sa mi začala strácať cesta pred očami. Vonku bolo 37stupňov - naozaj nepreháňam lebo som musel zastať lebo prišlo veľmi zle - zastavil sa rozhodca a ten po pohľade na teplomer v motorke mi toto číslo úprimne a s ľútosťou sprostredkoval a keď odfrčal, tak som odtlačil kolo do poľa, vytrhol tam hadicu zavlažovania a 15minút som na seba lial studenú vodu a snažil sa schladiť...... ťažká hypertermia ma skoro zložila ale podarilo sa mi ako-tak schladiť a domotať do cieľa kola, s tým, že nejako to rozbehnem - a vôbec som sa nemýlil - krásne to v tom teplúčku ubiehalo - všetci sa tam knedlili, ja som sa vytešoval ale len do chvíle kedy - jak hovorí Asterix- padlo nám nebo na hlavy a spustila sa taka veterná búrka, že len veľmi ťažko sa dalo udržať sa v rovine behu. Až potom som počul, že majky musel zrušiť celý triatlon -pre eliťákov , kvôli búrke. Docapkal som sa uzimený do cieľa, kde medzitým vietor stihol rozsekať celú cieľovú rovinku a len odniekiaľ vybehol zmrznutý moderátor, rýchlo odkvákal moje meno, nikto nezatlieskal lebo tam už nikto nebol, a speaker zase spierdaľal do úkrytu a zase čakal na ďalších nešťastníkov. Prebehol som cieľom celkom súvisle bez zastavenia som utekal do depa vziať si bicykel a veci, šprintoval som do auta a až keď som bol v bezpečí mojej kaptivy, tak som si uvedomil - ok - ďalší IM je doma. Ale bolo to o držku. Už keď mi Vabrouch dokončivší za 9h a niečo povedal, že sa už dávno tak nevytrápil - a pohľad na jeho nevinný detský face neveštil nič dobré -tak mi bolo jasné, že aj toto dokončenie za to naozaj stálo :)

Koniec augusta a celý gulervúco letný jeseň bol priam stvorený na trénovanie a tak som sa trošku hýbal aj ja s nadchádzajúcim IM Wales. Tento bol netradičný svojou lokáciou ale aj podnebím- pobrežie mestečka Tenby a možnosť príchodu hurikánu Katja odniekiaľ z NewFounlandu síce pripúšťal možnosť riadného porna, ale mareček nedbal a šiel. A keďže letenky neboli, tak som šiel busom z prešova. Lenže som podcenil migračnú politiku a sociálnu nerovnosť rómskej menšiny na východnom slovensku s ich gulervúcou potrebou prispieť tvorbe HDP v Spojenom Kráľovstve. SMOLA.

V praxi to malo ten efekt, že autobus nebol plný práce chtivých rómov ale smradľavých cigošov, čo šli zdierať chudinku Elizabeth II. aj princa Čárlsa a celú royal family. Nasadol som v Prešove na 30hodinovú túru do Londonu, už v Levoči som sa skoro doblval, a potom čo som presadol do predných lavíc aby aspoň trošku ozónu som doprial svojim xenofóbnym pľúcam. Totálne presmradený som vypadol z busu na Victoria Coach Station v Londýne a ďalší deň som sa s kámošom presunul autom do Tenby - ubytoval v krásnom gregoriánskom domčeku a s nevôľou kukal z okna ako sa s frekvenciou 30minútovou mení počasie - priam neuveriteľné. Ale čím ďalej to bolo horšie - pohľad na predpoveď povedala, že západ Wales-u chytol okraj hurikánu Katja - no uf uf..........inak viete prečo maju hurikány ženské mená? ......lebo keď prichádzajú tak sú vlhké a teplé, a keď odchádzajú berú domy a autá :) :) :)

Teplomer aj v tomto prípade ukazoval 17stupňov ale bez hrubej bundy sa von výjsť proste nedalo - anglicko nepustí. Pohľad na more ma desil - ľadová voda, veľké vlny, protiprúdy...až potom organizátori pochopili, že počet vstúpivších pretekárov do mora by sa mohol aj nerovnať počtu dokonšivších plavcov - v neprospech rozpočtu zravotných poisťovní - a tak presunuli štart do zátoky asi 1km vzdialenej od depa - čiže 400m prebeh do depa sa ešte trošku přeťáh :)------- vzhľadom k ďalšíemu priebehu závodu to však vôbec nebolo rozhodujúce. Besné kurvy v organizátorskom tričku deklarovali rovinatý závod s prevyšením 600m čo som vzal ako možný útok na osobný rekord - to by mi svedčalo - realita však bola iná- to že fučalo jak keby sa obesil starosta anglicka som ešte prijal, to že návaly vetra ma parkrát sundali z kola som tiež prijal - veď aj čo som mal robiť - ale necelých 3000metrov prevýšenia - merané garminom - bolo niečo z čoho som mal penu u huby - nervy , hrešil som jak besný a párkrát som hodil kolo do trávy s tým, že ja to kašlem, proste nejdem ďalej - preto aj ten šas 7-20 na kole - najhorší v mojom živote - ale sedením v tráve a kliatím sa časy nedajú dosiahnúť. Ani jeden meter roviny, nekonečné stúpania, strmé jak riť, zjazdy vďaka bočnému vetru boli dobré tak pre samovrahov, a na záver dve kilometrové šlehy 17percentné ma vytáčali do nepríčetna. Ale ne- ja sa nezlomím nech sa o to snaží kto-koľvek ako len chce. Ja nie - tak som sa docapkal do cieľa kola a vybehol s takým jedom, že aj občerstvovači sa ma báli ale na moje veliké prekvapenie, bežalo to skvelé - zase- žiadna rovina, hoooore, doooolu, zámocké schody hoooore, dooolu, no proste masaker ale bežalo to skvele- vietor, dážť, tma.......no nemal som už ani potrebu sa rozčuľovať - tak som si to radšej užíval a to úplne na plné pecky - každý poryv vetra, každé špliechnutie dažĎa do držky, každé zakopnutie o schod :) Lebo vlnu nezastavíš, nauč sa surfovať....a ja som sa po dlhej dobe dosurfoval až do najkonečnejšieho cieľa :) A bol to dobrý pocit. Nie z dosiahnutého času, ktoré v ten deň boli u každého úplne pod hranicou očakávania, ale z toho, že DNF písmenka sa síce tlačili do popredia ale nepodarilo sa im to :) :) :)

Aká bola odmena za IM WALES? ------------ jeden z najúžasnejších gurmánskych zážitkov - noc pred odjazdom s Romale-UK Tour Agency nazad na slovensko som si pošmakoval na tradičných fish & chips priamo v Notting Hill v Londýne :) MNAM :) Ráno ma už len kámoš hodil na Victoriu , ja som sa nalodil na bus a odfrčal domov :)

Čo sa dialo potom v podobe MMM a novej tréningovej taktiky pre IRONMAN Arizona z tvorivej dielne M.Holečka až nabudúce. Už aj tak to bolo dosť dlhé, priam vráblovsky rozvláčne - ale môžete mi veriť, je to len malilinký zlomok z toho čo som toho roku zažil.IRONMAN ARIZONA už o pár dní. ......a aj dajaké fotočky doplním :)

Moraviaman 2011...alebo ako sme točili 12hodinové porno :)))

Neuveriteľná vec sa podarila - IM číslo 26 v mojom nekonvenčnom živote sa podarilo dokončiť - síce trošku pomalšie ako som bol kedy zvyknutý ale predsa. Takže GOOD JOB Mareček :)))
Musim sa pochváliť sám lebo to za mňa nikto neurobí tak pekne ako ja :))))
Včerajšie veterno-dažďovo-slnečno-horúco-chladno-ťažko-ľahko zvládnuteľné počasie spôsobilo že z celkom ľahkých pretekov ktoré sa dajú isť naozaj na pohodu to bolo podľa kámoša Ondra Sečku riadne PORNO :)))))))))))).....a vysnený osobák sa nakoniec nekonal......

Nemôžem fšak povedať, že by som bol mimoriadne happy s výsledným časom, nič sa však nedeje, po polroku skoro ničnerobenia :) a zo skoro úplnej nabiciyklovanej nuly - veď bicykle som rozpredal a nové kolo mi prišlo až minulú sobotu - vlastne ešte v piatok pred závodom som šteloval posed...čo sa prejavilo lebo som na tej krásnej čiernej labuti nedokázal ani 30km priemer utočiť čo mi nestačilo ani aby som sa vsunul pod 6hodín :)))))) kde sú tie krásne časy kedy 5.10-5.20 som jazdil skoro pravidelne - ale nevadí, veď sezóna ešte len začala :)))))))))

S čím som však mimoriadne spokojný (napriek nie práve ideálnym časom/ bolo plávanie a beh - síce - nie je tiež osobáky ale technika ktorú ma Orličák nadriloval mi robila nenormálnu radosť a už dávno som si vodu tak neužíval ako fčera, a taktiež dobre mienené rady Maťka Holečka mi spôsobili super pocit z behu a nebyť poslednej asi 7mičky kde mi prišlo zle jak už dávno nie tak to bude minimálne o 40min rýchlejšie - ale ešte v cieli som mal problém neogrcať nič netušiaceho a skvele moderujúceho Pepu Svobodu :))))

Metabolickému procesu silno vyjadrenému v literárnom lyrickom útvare pod názvom : Rezeň sa vracia som sa nakoniec nevyhol keĎ zo mňa nakoniec vyleteli nestrávené kúsky melónu - na moje počudovanie príjemne ružové a len nevábny zápach mal za následok, že to po mne nejaky houmlesák nedojedol :))))

Nemôžem však opomenúť úplne gulervúci výkon môjho úhlavného kamaráta a teamového druha Jožinka von Vrabela - ten čo predvádzal na trati tak z toho musel mať aj Vabroušek mohutnú erekciu a poctivo šlapal do pedálov aby nadržanému Vrábelovi ušiel o nejakú tu minútku ale jožo sa ho držal jak hovno košele......zakusnutý do svojho S-Worksu to tam rúbal v tom vetre jak zmyslov zbavený.....Ale Vabrouch je predsa len trošku iná liga, to má asi z toho že v mladosti veľa člnkoval tak jožinkovi nakoniec odskočil asi na 30minút , Jožo po silno pornografickom záverečnom kole o 3minútky uhájil finálne tretie miesto - fakt klobúk dole... Jose is KING :))))

Za seba môžem povedať len toľko - že už si fakt pripadám jak nejaký balvan z ktorého sa postupne možno podarí vysekať zas toho triatlonistu na akého som sám zvyknutý ale poviem vám, je to fuška.....roky idú a veľa veci nejde tak ľahko ako doteraz, no čo som práve najradšej, je , že sa mi zadarilo konečne po minulom roku preprogramovať moju sprostú hlavu a konečne som sa podíval aj do cieľa :)))))))))))) Takže fšetko môže byť ešte lepšie :)))))))


A kto za to všetko nesie najkrajšiu zodpovednosť? .......... predsa Jožinko, Maťko H, a moj mentálny coach , a renovátor v jednej osobe : LU :)))))))))))))) Mohutná vďaka :))))

A keďže fejsbuk mi už trošku šiel na nervy vďaka zopár nudičom ktorí sa mi musia pochváliť z každou aj tou najnepodstatnejšou svojho zbytočného bytia, tak som to úplne vypol...a HOTOVO :)))))) a kto chce komentovať, to sa dá aj tu :))))) na mojom krásnom zákspíde :))

Dovidzeňja o týždzeň f Klágene :)))))

Všetko najlepšie M. :)

Po dlhom čase sa mi podarilo oživiť aspon ZAXPEED. Keďže problémy s uploadovaním TRISPORT.sk portálu sú stálne pretrvávajúce, tak skúšam aspoň na starom dobrom Zaxe...... :)

Dnes má moja veľká kamarátka Margarétka meniny a keďže jej tato je mi už skoro ako bracho, tak si dovolím z pozície gulervúceho strýka zablahoželať aspoň takto :)

VŠETKO NAJKRAJŠIE MARGARETKA VRABLOVA :)

Praga V3S CrossOverTrophy 2011

A aby sa Zaxpeed len tisko neprizeral vsemoznym triatlonovym aktivitam, toho roku okrem publikacie nasich neskutocne zabavnych clankov zaciname organizovat aj velke challenges a dnes zaciname prvou:

CrossOver Trophy 2011 :)

Nechal som sa lahko inspirovat mojim ctenym pastekovym kamaratom Petrom Kralikom a jeho vikendovymi terennymi behmi silnou bratislavskou prirodou. Furt na facebooku vypisuje ako si krasne zabehal v lese a blate a tak som ho napodobnil a po hodine a pol v lesnom terene som vypadal jak take PRASA :) Fuj...........ale malo to svoje caro :))))))

PRETO - si dovolujem vyhlasit oficialne sutaz o najvacsie HOVADO jari 2011.

V com je pointa???

Na facebook alebo na moj mail /marek.nemcik@centrum.cz/ posielajte fotky ako sa vam podarilo zadrbat sa niekde v lese v krose. Mokro bude este aspon mesiac, tak si dajte zalezat a sup do blata :))))) S Petom Kralikom - oficialnym partnerom tejto sutaze vyhodnotime fotky a najlepsie budeme publikovat aj na FB aj tuto na zaxpeede.

CENA PRE VITAZA ? ---------------- Pochvala pred nastartovanou vetrieskou :)))))))

/pre mladsie rocniky jedna sa o starsi nakladny automobil znacky PRAGA V3S/ - dame si tu namahu, vetriesku najdeme a oficialne spolu s Petom ju nastartujeme a toho vitazneho nestastnika pochvalime pred NASTARTOVANOU V3S kou :)

Co je to V3S najdete v tomto clanku: http://auto.pravda.sk/vetrieska-ohurila-aj-americku-armadu-ds1-/sk-amagazin.asp?c=A090523_204501_sk-amagazin_P39

REGISTRACIA a PRAVIDLA : na Facebooku je fotka krasnej V3S - oznacte sa na tejto fotke a budeme vediet ze participujete na CrossOver Trophy 2011. A tak budeme vediet ze ste za....a budeme uz len cakat na vasu gulervucu fotku ako sa zadrbani od hlavy po fusakle vraciate domov z lesa k nasratej manzelke, mame, spolubvyvajucej ze ste zasrali celu chodbu :)))))))

Pre inspiraciu, dovolim si prispevok z mojho mobilu a sobotnajsieho vyklusu:

Po tom co som parkrat videl v akom terene beha moj brother from another mother Jozinko Vrabel, tak o vitazovi nepochybujem . Vrablicek je fakt humusak - ale o to vacsia bude vyzva porazit ho :))))))))))))))

taaaak...................DOZABLATENIA BORCI :)