My Arizona Dream - good season 2011

Asi sa veľa ľudí pýta prečo furt používam slovné spojenie Arizona Dream - je to veľmi prosté, takto sa volá jeden krásny film od Emira Kusturicu s Johny Deppom o snívaní, o lietaní, o rybe a tak - doporučujem zhliadnuť :)

Asi aj viac ľudí zaujíma prečo tento blog ostal tak dlho neaktualizovaný - odpoveď je podobne prostá - nie žeby nebolo o čom ale mal som potrebu dokončiť tento veľmi zvláštny rok 2011. Po hodne kontraverznej sezóne 2010 keď sme s Jožinkom obrazili celý svet a zažil som vďaka tomu novodubnickému čertovi snáď viac ako za celý doterajší triatlonový život - ale - nedarilo sa. Písmenká DNF mi pokazili celkový dojem z celého minulého roku - 8x DNF je jak nočná mora a tak tento rok bol pre mňa absolútne kľučový, priam zásadný - jednalo sa o pomerne komplikovanú terapiu, ktorej výsledkom malo byť extrahovanie týchto zákerných písmen z mojho slovníka. Celá sezóna sa tým pádom niesla v pomerne opatrnom duchu, hlavným cieľom bolo - nevzdať za žiadnú cenu - aj keby fúriky z neba padali a to sa aj podarilo. 8 Ironmanov - IM Klagenfurt, IM Zurich, IM Frankfurt, IM Wales, IM Arizona + Moriaviaman, Slovakman, Podersdorf, spolu s 2x polovička - IM St. Polten 70.3 a Bátovce, 3maratóny - Bratislava, Michalovce, Humenné a kopec menších bežeckých pretekov a ani jeden krát DNF. Možno niekomu moja sezóna pripadala ako knedlenie sa v priemerných časoch ale len pár ľudí okolo mňa vie ako moc dôležité bolo zvládnuť to. Teraz je po sezóne a ja môžem pomýšľať na návrat k lepším pretekovým časom.

Chcel som si nechať tento blog sám pre seba ako takú svoju miniodmenu po dokončení kompletnej misie a hneď po návrate z Arizony napísať niečo o tom aké to celé bolo. Síce fotiek sa na FB objavilo viac než dosť, vlastne to bolo celé oveľa oveľa krajšie - Jožinko V. by to potvrdil lebo pred rokom si to celé prechrúmal so mnou :)

Začalo to silno pornografickým zážitkom na mojom srdcovom preteku v Otrokoviciach - Moraviaman som už opísal skôr a tak sa k tomu nemusím nijak zvlášť vracať, snáď len, že to bol skvelý začiatok skvelej sezóny - veľa kríz, veľa trápeníčka ale bolo to nutné pre ďalší zdarný priebeh. Morava bola fajn lebo prišiel aj náš nový teamový druh Jeff VanDrie, rodený pohoďák a týpek na pohľadanie. Zoznámili sme sa pred rokom v arizone a keď som mu povedal - Jeff, čo keby si skúsil svoj prvý Ironman dať na Morave - a Jeff s chladným úsmevom zahlásil - OK. Prišiel, a na požičanom kole od Maťa Holečka si práskol Ironmana ako keby sa nechumelilo :) Takto sa mi to páči, takto sa to robiť má :) Prísť, vidieť a gulervúco zvíťaziť /aspoň nad sebou/

Po Moraviamanovi sme sa hneď večer presunuli k jožinkovi domov lebo jeho Danka už sedela na radiátore a Jožimu hriala večeru _:)))))))))))a potpom na pár dní ešte ku mne na východ ale budúci víkend už som stál na štarte Ironman-u Austria v milovanom Klagenfurte. Tam sa forma ladila úplne skvele lebo je to vskutku najvačší a najkrajší ironman široko ďaleko :) celkom vhod napríklad padol pekný rozklus a dobrá debatka s megahviezdou svetového triatlonu - Jurgenom Zackom :)

Komplexná príprava a Jožova neskutočná pomoc + ideálne podmienky ma dokopali k najlepšiemu času sezóny hoci to ani zďaleka nebolo to čo by ma vytešilo na maximum. Síce to bolo pod 11 a tretí najrýchlejší maratón sezóny , no aj tak si viem predstaviť, že by to mohlo byť aj lepšie. Nevadi - o iné sa nám jednalo :)

Pár dní v zajatí Vrabel-family je na psychiku jak balzam, mám pocit že aj Masový vrah by sa pri jožinkovej rodinke zmenil na vášnivého maliara veľkonočných vajíčok :) Každopádne jožová neúčasť v tohtoročnom pretekovom kolotoči mi hodila na krk veľký kameň lebo mi ubudol jeden z nukleárnych článkov mojho energetického coverageu :) ale keďže on je veľmi zodpovedný, musím povedať, že pravidelne s Lu mi vedel smskou spríjemniť každé ráno pred štartom ďalšieho IM.

Z Klagenfurtu nemalo moc význam hnať sa domov, tak som to otočil na západ - smer Zurich - presne po trase po akej sme sa s Jožom hnali z Zurichu smerom na východ. Prvá zastávka v tax-free raji v Livignu - vodka za 6eur - videl som za každým rohom Jura Králika a Kuba Baróna ako v ťažkom delíriu plaču nad tým - ako veľa toho treba zvládnuť ale pečienka už nestíha :) Benzín za 99centov, z brusu nový Specialized S-works 3 za cenu pri ktorej by jožinko už predával svokru ukrajincom na súčiastky lebo za jednu ľadvinku by si kúpil pol obchodu :)

Livigna cez všetký možné aj nemožné horské priesmyky až do St. Morizu , potom do Davosu, potom okolo Lichtenštajska moja cesta viezla až do Zurichu k mojej skvelej kamarátke Lenke - zhodnosť mien s mojou vlčiačkou Lenkou je naozaj len vecou náhody :) A znovu začal Ironman weekend. Registrácia, znovu pro-meeting, znovu stretko s pár kamarátmi, napr. Erikou Csomor ktorá ma na moje veľké prekvapenie dokonca aj spoznala :) alebo ďaľšou našou kámoškou Mirandou Aldritt z Kanady ktorá si to hnala cez pol sveta len aby skončila IM zurich na brutálnom 8.mieste ktoré jej zaručilo vstupenku na Havaj.

Samotný pretek som už zažil pred rokom z trošku upršaného počasia - lialo nám s jožinkom celý čas a nám chudákom nič neostávalo len drichmať v stane a žrať tuniaka s piškótami - tzv. zurrich food :) z ktorého mal chudák jožo dva dni po závode takú stolicu, že známa u ktorej sme bývali a kde jožo šiel na wc musela zažiť toxický šok - jožo vytvoril kottbulár, ktorý by mu závidel aj hroch čo práve zjedol 10 skapatých opíc v pokročilom štádiu rozkladu. Nič to však nemenilo na fakte, že v deň závodu som sa zobudil do búrky - zázrakom sa však vyčasilo a celé plávanie a kolo prebiehali v slniečku a príjemnom počasí. Tamojšia trať však nesvedčí mojim cyklo-schopnostiam tak som to moc netlačil nasilu, radšej šetril sily na beh a oplatilo sa - beh vypálil skvelé 30km bolo naplno, ale potom som trošku zvolnil a užil si závod a krásnych 600bodov do KPR za 12-te miesto :)

Krásny multikulturálny zážitok bol asi na 150tom km kedy som v návale šovinistického nabudenia predbehol nejakého maďara s menom Csaba na drese - tak mu familiárne pošepkám - ďere ďere :) .............a nechal som ho knedliť sa hore silným kopecom :) čo ale čert nechcel, vo chvíli keď som si už trošku zvoľnoval pred depom celkom som už bol aj prešitý a nebolo mi do reči, milý feferón ma obehol - teda vlastne dobehol a začal so mnou mohutne s úsmevom debatovať - skrátka spustil monológ v rodnej uhorštine a ja som len tupo kukal predseba lebo po hugarsky naozaj neviem :) :) :) a keď mu asi po 5minútach hovorím - že - ja nem speak hungariš, ja len speak ďere ďere - tak milý Csaba kruto zaklial, tak že sa mu okuliare zarosili, podradil prevod a odfrčal hore Heartbreak Hillom rýchlosťou ktorú by mu závidel aj sám Kančelára :)....títo feferóni su strašní šovinisti :) jó nevím próč :)

Z Zurichu po príjemnom závode nastal čas pobrať sa niekam na východ - ale cestou - čo čert nechcel mi napísal kámoš Peťo Mikudík, ktorý ma v Kaprune krásny hotel aby som zabehol - nedbáam - povedla som si a u Peťa som strávil 4úžasné dni plné vysokohorskej cyklistiky v nenormaálne gulervúcom prostredí. Zažiť 2600m nad morom v 20stupňovom letnom slniečku je niečo, čo prajem zažiť každému kto vie čo je to šľapať pár hodín len do kopca. Sumár za 4dni bol : 5km odplávaných 400km na kole a 50km odbehaných. Skvelý tréning na blížiace sa Bátovce.

Z Kaprunu už nemalo moc význam hnať sa domov, tak som cestou hodil kotvu na najkrajšom podujatí na slovensku - half ironman bátovce - majstrák slovenska :) S tromi ironmanmi v nohách 3 týždne na cestách, a únavou na krku ktorej priebeh som si za boha nechcel pripustiť som sa postavil na štart. Plávanie paráda, šiel som po mojom úhlavnom kamarátovi marcelovi Mikovi jak pittbul po cigánovi ale hajzel je to - trénoval, a bolo to vidno -uplával mi. Nevadí, tak som sa tam knedlil s ďalšími mne podobnými potápačmi a tešil sa na kolo - to však bolo úuplne tragické - nešlo a nešlo- citeľná únava sa proste nedala prechcáť - tak som si to vytrpel do posledného km - ale to už som bol tak nasratý na celý TT svet -veď mňa tu predsa nebudú predbiehať nitrianskí doktori typu Jožo Marko - ktorý mi v rámci kamarátskeho povzbudenia nezabudol pripomenúť - dnes dostaneš do rypáku mareček :)

Inak - nitrianskí doktori - ironmani -to je kasta, čo si zaslúži zvláštny článok - tlupa egoistických maniakov s nanajvýš empatickým úsmevom - každoročne vyrazia na nejaký svetový ironman a tam si robia súkromný majstrák v štýle - nie je dôležité zájsť dobrý závod ale vidieť kamaráta doktora doblvaneého ležať v rigóle :) :) :) Najvyššou cnosťou v tomto top-elitnom klube je škodoradosť :) : ):) Celý týždeň fšetci trénuju dávky de by aj Raelert skapal aby cez víkend-najlepšie v nedeľu sa zišli niekde v nitre na spoločnom výjazde a s úsmevom na perách rúbali 45priemer čakajúc na to kto kedy odpadne aby sa mohli spoločne pobaviť :) :) :)

K veci - Jožo Marko ma obehol s neuveriteľným úsmevom na perách a tak som si povedal - a dosť - kto videl Big Lebowski v originále tak si pamatá - _Nobody fucks with jesus :) :) :) Podradil som a na beh som vyletel jak vlak z Bujanovského tunela smerom na Margecany :) Zaťaté zuby a nervy na pochode ma dokopali nakoniec k celkom peknému času ale čo ma potešilo najvia - Jožovi Markovi som mohol s úsmevom na perách ukázať moju ctenú východniarskú predel čo asi nepredýchal lebo keď ma predbiehal v košiciach na najtrapnejšom maratóne na svete, tak mi oznámil že DNES - dostanem konečne na frak :) ale na 30km som ho potľapkal po pleci a obehol som ho so slovami - chytáš :) a už som ho nevidel - chudák vzdal :) keď som mu po MMM volal tak mi zdvihol so slovami : No to som zvedavý jak ma teraz zdrbeš :) :) :) Ale nieee, ja mám Joža Marka rád, je to veľký pretekár a človek s velikým Č. :) Jožo len sa nepokúšaj ma nasrať - lebo nobody fucks with jesus :)))

Bátovce boli fajn ale naozajstné peklo na mňa čakalo vo Frankfurte už o pár dní. Tak len rýchlo po troch týždňoch domov, umyť kolo, vyprať, najesť sa a šup do nemecka- s Palom Šimkom- ten konečné pochopil kde ma baran vagínu :) a šiel do Nederlandu zbierať skúsenosti v dlhom triatlone aspoň na polovičných tratiach, lebo už aj potomok Maroša Horínka vie, že Paľa ešte len čaká to naj - a to práve v IM svete. Celý týžďen pred Majstrovstvami Európy vo Frankfurte boli tropicky horúce, tak ma ani nenapadlo brať si nejaké zimné oblečko. A to bola chyba- v nemecku zima jak vo veľmi nepodarenom sovietskom filme, v deň závodu zima, dážď a to nie je práve to čo mám na IM rád. Plávanie vo vyslovene nudnom štrkovisku naozaj nehodnom takéhoto eventu ešte bolo celkom OK ale jak som sadol na kolo tak som pocítil hnev bohov na celom tele. Celodenný dážď, vietor, zima asi 8stupňov, vyslovene počasie kde by ani Moravčíka nevyhnal /no jeho možno ano - aspoň by možno trošku vytriezvel :) ........ Celé kolo -inak okruh na mňa jak stavaný som hrešil jak pohan a hútal prečo ešte pokračujem. Panický strach z písmenok DNF -hoci by boli odovodnene mi to nedovolil a tak som trpel a mrzol jak cicina v tom mraze. Predbiehali ma všakovakí zmrdi poobliekaní od hlavy po paty - čiapky, rukavice, návleky , dlhé oblečenie - a ja som tam bol ja Paris Hilton v bikinách len s ukradnutým pršiplášťom na sebe - no čisťý debil. Kým som došiel do cieľa kola, bol som jak rampouch - brzdiť som nevedel, z kola som ledva zliezol a hodnú chvíľu depe trvalo kým som nadobudol status pokračovateľ v závode. Nebolo moc čo riešiť, únava nebola až taká zlá, len tá zima- tak som rozbehol- anech to na trackeri vypadalo hociako, tak som rúbal čo mi sily stačili a nakoniec to nebolo až také zlé. V štvrtom kole som chvíľu bežal s nejakým týpkom čo mal na drese - training for ironman - tak sa ho pýtam - to je tvoj prvý?-----------a no - YES - and you? ja mu vravím, toto je moj štvrtý.......a on zmlkol a obdivne sa zahľadel na mňa - a keď som mu povedal, že je to môj štvrtý ironman tento mesiac tak zastal - a nechal ma bežať a neviem ani či to chalan vôbec dokončil :) ale nieeee, to preháňam :) :) :) ale aj tak - za mesiac 4ironmany a 1polovičný - to nie je zlý výkon :) či?

Po frankfurte naozajstný voľný víkend :) žiadný zhon, stres, naozaj veget - dokonca aj ˇJožinko ma nafštívil a dobré to bolo :) Ale to všetko bol len kľud pred búrkou s názvom SLOVAKMAN - keďže sme sa s Palom a Vladom zhodli na mediálnej podpore, tak vymýšľanie spôsobov propagácie mi zabralo veľa síl. Každopádne propagácia Slovakmanu sa podarila oveľa lepšie ako sa čakalo, samotný pretek bol pre mňa nočnou morou - najutrápenejší závod za posledné obdobie - ako veľmi som chcel , tak veľmi mi to nešlo - neviem či únavou, či počasím ale proste to nešlo - tak som nakoniec bojoval len o prežitie a predpokladám že okrem Vabroucha to bol závod na, ktorý navzdory svojej úžasnej atmosfére by veľa ľudí najradšej vypustilo zo spomienok. Aspoň ja teda určite.

Znovu týžďeň voľna a potom už finále európskej kontinentálnej série Ironmanov v Podersdorfe tentokrát v spoločnosti jeho veličenstva Vabroucha prvého :) Peťo mi skvelo pomohol k štartu v rakúsku a víkend v jeho spoločnosti je niečo, čo každého dokáže inšpirovať na veľmi dlhú dobu. Celý týždeň bol v znamení triatlonu a to v takom množstve, že to ani lepšie byť nemohlo. Týždeň s Majky Vargom , Triaxákmi, bohušom, Yorgem a jeho milenkou Kubom, a celé to bolo o príprave mišovho triatlonu pre fšetkých - do toho sa primotal Jožo Vrábel a pán Peter Buček s úžasnou Nočnou pyramídou na Rádiu Slovensko - no proste nebolo možné lepšie vyladiť na Podersdorf ako sa podarilo.

Čo sa udialo? :) Tropické horúčavy spôsobili že Neusiedler mal 28celsiov !!!!!! Neskutočné. toto som nezažil, ale nevadí, nejak to bez neoprénu dáme. Na moje prekvápko to bolo pomerne ťažkopádne ale tešil som sa na kolo ktoré naopak sypalo celkom pekne až do momentu kedy sa mi začala strácať cesta pred očami. Vonku bolo 37stupňov - naozaj nepreháňam lebo som musel zastať lebo prišlo veľmi zle - zastavil sa rozhodca a ten po pohľade na teplomer v motorke mi toto číslo úprimne a s ľútosťou sprostredkoval a keď odfrčal, tak som odtlačil kolo do poľa, vytrhol tam hadicu zavlažovania a 15minút som na seba lial studenú vodu a snažil sa schladiť...... ťažká hypertermia ma skoro zložila ale podarilo sa mi ako-tak schladiť a domotať do cieľa kola, s tým, že nejako to rozbehnem - a vôbec som sa nemýlil - krásne to v tom teplúčku ubiehalo - všetci sa tam knedlili, ja som sa vytešoval ale len do chvíle kedy - jak hovorí Asterix- padlo nám nebo na hlavy a spustila sa taka veterná búrka, že len veľmi ťažko sa dalo udržať sa v rovine behu. Až potom som počul, že majky musel zrušiť celý triatlon -pre eliťákov , kvôli búrke. Docapkal som sa uzimený do cieľa, kde medzitým vietor stihol rozsekať celú cieľovú rovinku a len odniekiaľ vybehol zmrznutý moderátor, rýchlo odkvákal moje meno, nikto nezatlieskal lebo tam už nikto nebol, a speaker zase spierdaľal do úkrytu a zase čakal na ďalších nešťastníkov. Prebehol som cieľom celkom súvisle bez zastavenia som utekal do depa vziať si bicykel a veci, šprintoval som do auta a až keď som bol v bezpečí mojej kaptivy, tak som si uvedomil - ok - ďalší IM je doma. Ale bolo to o držku. Už keď mi Vabrouch dokončivší za 9h a niečo povedal, že sa už dávno tak nevytrápil - a pohľad na jeho nevinný detský face neveštil nič dobré -tak mi bolo jasné, že aj toto dokončenie za to naozaj stálo :)

Koniec augusta a celý gulervúco letný jeseň bol priam stvorený na trénovanie a tak som sa trošku hýbal aj ja s nadchádzajúcim IM Wales. Tento bol netradičný svojou lokáciou ale aj podnebím- pobrežie mestečka Tenby a možnosť príchodu hurikánu Katja odniekiaľ z NewFounlandu síce pripúšťal možnosť riadného porna, ale mareček nedbal a šiel. A keďže letenky neboli, tak som šiel busom z prešova. Lenže som podcenil migračnú politiku a sociálnu nerovnosť rómskej menšiny na východnom slovensku s ich gulervúcou potrebou prispieť tvorbe HDP v Spojenom Kráľovstve. SMOLA.

V praxi to malo ten efekt, že autobus nebol plný práce chtivých rómov ale smradľavých cigošov, čo šli zdierať chudinku Elizabeth II. aj princa Čárlsa a celú royal family. Nasadol som v Prešove na 30hodinovú túru do Londonu, už v Levoči som sa skoro doblval, a potom čo som presadol do predných lavíc aby aspoň trošku ozónu som doprial svojim xenofóbnym pľúcam. Totálne presmradený som vypadol z busu na Victoria Coach Station v Londýne a ďalší deň som sa s kámošom presunul autom do Tenby - ubytoval v krásnom gregoriánskom domčeku a s nevôľou kukal z okna ako sa s frekvenciou 30minútovou mení počasie - priam neuveriteľné. Ale čím ďalej to bolo horšie - pohľad na predpoveď povedala, že západ Wales-u chytol okraj hurikánu Katja - no uf uf..........inak viete prečo maju hurikány ženské mená? ......lebo keď prichádzajú tak sú vlhké a teplé, a keď odchádzajú berú domy a autá :) :) :)

Teplomer aj v tomto prípade ukazoval 17stupňov ale bez hrubej bundy sa von výjsť proste nedalo - anglicko nepustí. Pohľad na more ma desil - ľadová voda, veľké vlny, protiprúdy...až potom organizátori pochopili, že počet vstúpivších pretekárov do mora by sa mohol aj nerovnať počtu dokonšivších plavcov - v neprospech rozpočtu zravotných poisťovní - a tak presunuli štart do zátoky asi 1km vzdialenej od depa - čiže 400m prebeh do depa sa ešte trošku přeťáh :)------- vzhľadom k ďalšíemu priebehu závodu to však vôbec nebolo rozhodujúce. Besné kurvy v organizátorskom tričku deklarovali rovinatý závod s prevyšením 600m čo som vzal ako možný útok na osobný rekord - to by mi svedčalo - realita však bola iná- to že fučalo jak keby sa obesil starosta anglicka som ešte prijal, to že návaly vetra ma parkrát sundali z kola som tiež prijal - veď aj čo som mal robiť - ale necelých 3000metrov prevýšenia - merané garminom - bolo niečo z čoho som mal penu u huby - nervy , hrešil som jak besný a párkrát som hodil kolo do trávy s tým, že ja to kašlem, proste nejdem ďalej - preto aj ten šas 7-20 na kole - najhorší v mojom živote - ale sedením v tráve a kliatím sa časy nedajú dosiahnúť. Ani jeden meter roviny, nekonečné stúpania, strmé jak riť, zjazdy vďaka bočnému vetru boli dobré tak pre samovrahov, a na záver dve kilometrové šlehy 17percentné ma vytáčali do nepríčetna. Ale ne- ja sa nezlomím nech sa o to snaží kto-koľvek ako len chce. Ja nie - tak som sa docapkal do cieľa kola a vybehol s takým jedom, že aj občerstvovači sa ma báli ale na moje veliké prekvapenie, bežalo to skvelé - zase- žiadna rovina, hoooore, doooolu, zámocké schody hoooore, dooolu, no proste masaker ale bežalo to skvele- vietor, dážť, tma.......no nemal som už ani potrebu sa rozčuľovať - tak som si to radšej užíval a to úplne na plné pecky - každý poryv vetra, každé špliechnutie dažĎa do držky, každé zakopnutie o schod :) Lebo vlnu nezastavíš, nauč sa surfovať....a ja som sa po dlhej dobe dosurfoval až do najkonečnejšieho cieľa :) A bol to dobrý pocit. Nie z dosiahnutého času, ktoré v ten deň boli u každého úplne pod hranicou očakávania, ale z toho, že DNF písmenka sa síce tlačili do popredia ale nepodarilo sa im to :) :) :)

Aká bola odmena za IM WALES? ------------ jeden z najúžasnejších gurmánskych zážitkov - noc pred odjazdom s Romale-UK Tour Agency nazad na slovensko som si pošmakoval na tradičných fish & chips priamo v Notting Hill v Londýne :) MNAM :) Ráno ma už len kámoš hodil na Victoriu , ja som sa nalodil na bus a odfrčal domov :)

Čo sa dialo potom v podobe MMM a novej tréningovej taktiky pre IRONMAN Arizona z tvorivej dielne M.Holečka až nabudúce. Už aj tak to bolo dosť dlhé, priam vráblovsky rozvláčne - ale môžete mi veriť, je to len malilinký zlomok z toho čo som toho roku zažil.IRONMAN ARIZONA už o pár dní. ......a aj dajaké fotočky doplním :)