Supernova SudTirol Tour 2009

NAPAD: To ze by sme mali niekam zdrhnut na par dni sme s Andrejom Cibulkom mojim Supernovackym kolegom planovali uz davnejsie... Povodne bolo na programe Chorvatsko, ale po zrelej uvahe, ze asi tam bude vela ludi, som zvolil radsej verziu juzne Tirolsko... Su tam kopce a kedze sme sa s Filipom Kristlom dohodli, ze si splnime triatlonovy sen v podobe startu na pretekoch EMBRUNMAN, mi Alpy prisli ako moooooc dobry napad ... Moja draha kamoska Veronika zije v Merane a tak nam pomohla najst uzasny penzion hore nad udolim s vyhladom na hory... No proste parada... Vobec jej nezavidim, ze tam zije, je tam skaredo, nudne, ziadna priroda... ach joo... :)

...ale pekne poporiadku :)

STVRTOK: Prolog - Bratislava - Merano
Napriek naivnemu ocakavaniu ze cesta do Merana - cca 650km bude jedna velikanska nuda nas cakalo DOSLOVA - gulervuce prekvapenie. Okolo pol siedmej v blizkosti Innsbrucku sa mi akosi zazdalo ze je tma... Svetla zapalene, hmlovky zhavili a vsade tma...
Neslo mi to do hlavy ked este o osmej v pohode svieti slnko... A potom to zacalo... Najprv to tukalo o auto a ked som to uz v miernej panike strhol dole z dialnice do nejakeho staveniska zacalo zive peklo na zemi - ladove vajcia co padali z neba vo forme krupobitia mi kraaaaasnym sposobom zrusili kapotu, strechu a dvere na auticku... No co... ved uz bolo aj tak stare... 2mesiace je fakt najvyssi cas na navstevu servisu :)))))
Za 5minut bolo po burke a ja som sa s hrozou kukal na dva kusky ladu co Andrej len tak vzal zo zeme... predstava, ze takato kanonada ma stretne niekde na kole ma priam desila... Ved to cloveka musi zabit...

PIATOK : Etapa c.1. FONTANA BIANCA
Hned po 10km zjazde z nasho hotela do udolia sa v mestecku Lana zacalo stupat 7-8percentami a tam som pochopil ze moje telo lubi roviny... a jak... Andrej si so stupaniami poradil uplne v pohodicke, zatial co ja som sa tam trapil jak take hovado :) Ale ako spravny kolega ma furt pockal, kedze podla instrukcii nemal ani moc trenovat, len si to uzivat. Tak si to aj uzival s usmevom hodne podporenym bud ozonom alebo mu prave prisla smska s prirastkom na ucte... :) Haha... neviem... nepochvalil sa :)

Ja som tam hresil jak pohan, nadavajuc co za debilitu som si vymyslel ist na Embrun, a ked uz som videl tunel, a na jeho konci svetlo, tak vo mne skrtla iskra nadeje, ze snad to nebude tak zle :)

Za tunelom bola hospoda, fajna obcerstvovacka co zase dalo dokopy hlavy aj tela a zacali sme diskutovat - pomerne invencne - co dalej, ako budeme zit, odkial prichadzame a kam smerujeme :)

Andrej sa rozhodol, ze uz dalej nepolezie, ale ked som do neho zainvestoval uzasny cierny chleba s nutelou a syrom, exkluzivne kapucinko, pravdepodobne pochopil na moju veliku radost, ze zase tak skoro sa sem nedostaneme a tak sme podnikli este 6km vyjazd smerom nahor k tomu krasnemu jazeru Fontana Bianca vo vyske asi 1800nad morom... Kde teda mi bolo ctou zablahozelat mojmu dospelemu brachovi k jeho jubileu :)

Po 50km zjazde do udolia Merana prislo to coho som sa cely den obaval - 10km vyslap do nasho hoteliku... v polovici cesty som absolutne rezignoval na akekolvek podavanie vykonov a bez hanby som sa drbol do fontany... a polovicu z nej som napriek Cibkovmu varovaniu vypil :) Ale pomohla... aspon som sa nemusel sprchovat :)- Sak som sa kupal v sobotu :)

No a vecer na pocest uuuuuuuzasneho vyletu sme sa statocne zburali aj s nasou uzasnou Veronikou, ktora vlastne moze za to, ze sme mohli s Andrejom zazit asi jeden z najuzasnejsich vikendov, ake sa na kole vobec daju prezit...

Nikuska dakujemeeeeeeeeeeee :)

SOBOTA - Etapa c.2 - JAUFENPASS - Passo Giovo

Zacalo to velmi slubne. Najprv sme sa statocne stratili... S dobrym umyslom ze sme nasli skratku sme podnikli nieco, co by sa pacilo tym magorom co robia downhill na bicykloch... Uz ked som videl Andreja, ako straca trpezlivost nad mojou navigaciou, tak uz aj mne bolo vsetko jedno :)

Ked po dlhom hladani polnych ciest sme konecne nasli hlavny smer na St. Martin a nasledne na vybrany kopec Passo Giovo vo vyske 2094nad morom. Tam som pochopil krutu pravdu, ze pri kazdom sliapnuti sa vo mne otacali myslienky hore nohami a pohlad s akou lahkostou Cibko toci o niekolko stupnov tazsie prevody mi robil velmi zle... Po 20km som zahlasil odbocka smer - kaviaren kde som zanuchal kafco. Unudeny Andrej, ktory uz zo mna musel chytat mikrospanky pokracoval dalej nahor... Zasunul som do bruska kafco, snikersku a na moje velikanske prekvapenie s lahkostou horala som sa zacal stverat na prvy velky kopec vikendu. Uzasne vyhlady nahor, nadol, vedla seba... mi sprijemnovali 20km stupanie do neba :)

Po cca 2hodinach som svoju mohutnu postavu vytlacil az na kopec, kde v zavetri som sa mohol opalovat do syta... A uzivat si vyhlad, ktory clovek z Udavskeho nema zase prave kazdy den :)

Zjazd trvajuci cojaviem... asi polhodinku bol zase zazitkom uplne ineho druhu... Clovek ma pocit, ze uz nie je kam klesat, a ono sa to furt da... Po zjazde do uplnej zakladne priesmyku ma napadlo odbocit este na druhy priesmyk co bol cca 30km vzdialeny, ale neskora denna doba a pomerne ladovy vzduch vanuci udolim ma asi po 10km otocil s tym, ze predsa len ma caka este 10km vyslap do nasho penzioniku co uz oproti vcerajsku nebolo az take tragedicke :)

NEDELA - Etapa c.3 - Passo dello Stelvio

Takze mili zlati fanusikovia cyklistiky: takto vypada asi to najkrajsie, co sa da na bicykli zazit... Skoro 50serpentin, azurove nebo, prijemne teplucko, strasne vela cyklistov okolo, ohladuplni soferi, vsade krasne farby... Bolave nohy, riedky vzduch, dunenie v hlave grcka na jazyku, ale na kopci pocit, o ktorom nedokazem napisat ziadne slova lebo na to ziadne slova ani neexistuju... Maximalne slzy do oci od tej krasy... jeho velicenstvo:

PASSO DELLO STELVIO vo vyske 2760m nad morom :)

A tuto sme si s Andrejom zapozovali pri pamatniku samotneho Fausta Coppiho... To je ako keby salezian sa nasteloval na peknu fotocku priamo v centre Vatikanu... paraaada :)

ZAVER:
Velka vdaka Cibkovi za jeho ochotu absolvovat pomerne neisty vikend v mojej spolocnosti a za nas oboch este vacsia vdaka Veronike, ze nam umoznila takyto krasny vyletik :)

PS: Verim ze Andrejov report a cely pohlad na problematiku treningovych pobytov sportovcov z vychodneho slovenska je uz v priprave :)