17. 3. 2012

Musim bunga bermula di Timur Slovakia


Normálne sa vytešujem z tých otáznikov, ktoré sa Vám naskytli v súvislosti s nadpisom článku..., šikovnejší už zapínajú google prekladač, ešte šikovnaejší hútajú, akú rečú to súdruh Kefaľín hovorí, keďže americkú reč imperliastického typa ňeznáme. /umelecká vsuvka od p.Švandrlíka a jeho Černých baronov. A dodávam, že rozhodne to nebolo nič, čo by malo nejaký súvis s Vladom Baronom. Hoci ten by sa do story o Kefalinovi, Terazkym a spol hodil s karikatúrnou presnosťou :) Vladko, nič v zlom, ale každé ráno v zrkadle vidíš, že mám cekom obyčajnú, ničím neprifarbovaný a prostú- na realite a Tvojej charzime založenú pravdu :)Preklad nadpisu bude v závere článku :) - prečítajte sa až k tomu :)
Prv než prejdem k intímnostiam zo svojho súkromia, tak som zavolal Jožinkovi Vrábelovi, aby som mu zvestoval, že sa chystám zvečniť ho v niekoľkých bodoch - ale čo som fakt nečakal je, že mi povie, že ho znovu zostrelilo auto - tentokrát sused - senzáciechtiví blázni pohov - nie je to tak, že by jožinko úplne čírou zhodou okolností prášil susedovú manželkua žiarlivý sused by mu spôsobil zranenia strelnou zbraňou nezlučiteľné so životom, to ani nie, Jožinko vzorový manžel hneď ráno, čo nakrmil psa a potom aj rodinu, zobral svoj gulervúci veterán S-works a vyrazil na 100kilometrový švih do okolia Dubnice - pričom okolie dubnice v Jožikovom podaní zaberá geografické územie od Zlína až niekam po Prievizdu, možno Nitrianské Pravno....no skrátka Jožino sa nám vracal zo švihu a podľa toho koľko toho toho natrénoval - typujem že toho roku asi trt makový - tak už musel mať energeticky vymaľované až po plafón, hypoglykémia jak z katalógu :) a pri návrate domov si predstavoval mohutnú, nutrične vyváženú a na bielkoviny bohatú večeru a v tom zasnenom pohľade mu jeho milovaný sused otvoril dvere na jeho motorovom vozidle, a jožinko si hneď predstavil dvere jeho napratanej chladničky - a to je riadne krásny pohľad - sám som Dankinu chladničku videl a moje hladné bruško zaplakalo nad rozmanitosťou jej obsahu - ako keď sme za komunizmu obdivovali nemecký NeckerMan katalóg s ponukou chlaničiek, otvorených, plných všakovakých dobrôt... a Jožinko videl tie úžasné potraviny, predstava ako si tie plnotučné výrobky vo veľkých sústach strká do hlavy mu zatemnila mozog a v 40km/h to narval susedovi rovno do otvorených dverí jeho krásneho, čerstvou sobotnou vodičkou umytého a práve TurtleWax-om napastovaného a mohutným Shell palivom do plna natankovaného autíčka ............moj zlatý José... hlad je sviňá, a takto si s Jožinkom zahral .... čo sa nerobí... Ale máme ho radi, prajeme mu skoré vyzdravenie, lebo o pár dní nám začína season a dúfam že sa z toho vystrábi. Jožinko - nauč sa kerovať aj v hlade - lebo nem dopadneš dóbre :)
Od posledného príbehu, ktorý som nevymyslel ja, ani Maťo Baláž ho nevymyslel, ale ktorý napísal sám život ubehlo pár týždňov a mne sa konečne podarilo z toho večera vytriezvieť :) Skrátka nadrali sme sa u jedúvatého trnaváka jak besné psy a plodili sme všakovaké veselé pestvá na účet turula trnavského alias Andreja Orlického, o ktorých radšej pomlčím........ nie žeby som sa s nimi nechcel pochváliť, ale mám okno jak Bill Gates :) Ale bolo to pekné. Maťko je spolubojovník jarmočný najvyššej možnej úrovne, pred žiadnou tekutou výzvou necúvne, skrátka keď má deň, vypije aj benzín z Bogárovej Alhambry a len si pri tom mlsne oblizne obočie :)V ten večer pamätný Trnavský jarmočný však nebolo nutné sosať bogárové fosílne palivá, lebo na jarmoku nalievali aj iné dobroty - mňam - normále sa mi zuby v hube zatriasli, keď si spomeniem koľko druhov medoviny sme okoštovali a to sme si ešte vzali dve fľaše so sebou - jednu na cestu, a druhú na chvíľu, keď maťova ctená a úžasná manželka pochopí, že moja návšteva je pre Maťka natoľko dôležitá, že uprednostní radšej spánok osamote - a nás dve motovidlá nechá v obývačke na gauči. Usnuli sme so spoločnou číslovkou 3 - na mysli - a Maťko vie čo číslo TRI v našom skupenstve znamená :))))))))Čo však ani divé svine /tváriac sa ako divoké labute/ netušili, že sa takýto alkoholovo-zábavný exces zopakuje presne o 7dní, tentokrát však už na domácej pôde môjho úhlavného teamového druha Jožinka V. Ten momentálne máva záchvaty retrospektívneho písania o kdejakých slovenských pretekoch vysokohorského zamerania, tak mu trošku pripomeniem týmito slovami čo to vlastne bolo... :) HA - moja úžasná neter Silvia mala v Trenčíne majstrák v plávaní a ja ako vzorový strýko som ju tam odviezol a pokochal sa neskutočným svetom -naozajstného- plávania asi aj preto, aby som pochopil, že nikdy vedieť plávať nebudem vedieť nikdy :)F sobotu večer som však z toho celého dňa bol tak unavený, že po konzumácii na moje milé prekvapenie skvelej večere :) od našej manželky Danky /nosiacej priezvisko Vráblová/ sme sa s Jožinkom rozhodli, že by sme si mohli dať pohár-dva nejakého vínka, i Joseba vytiahol Huberta deluxného sladkého, aj dali sme si za pohárik-dva................ a potom aj druhá, aj tretia hubertka vnikla do naších útrob s ľahkosťou a pôvabom nám vlastným. A keď som prestal rátať, tak sa champagne minulo a Jožo začal ťahať ďalšie produkty vinohradnických oblastí celého slovenska, pričom sa nejednalo o produkty hroznovej podstaty :) a mne len tak mimochodom prišlo na rozum, že Jožinko okrem stavania vláčikov sa začal zaoberať aj organizovanim vinotéky, ktorú mi teraz musí ukázať a nechať zjesť - tak sme zjedli čo sa do nás vošlo - až kým už nebolo neskoro, a Jožinečka mojho úprimného zložil spánok spravodlivých.Rána v Novej Dubnici,v inak pekne situovanej oblasti pod lesom, sú veľmi pekné, enviromentálne plnotučné až do tej chvíle, kým nemusíte vstávať v nedeľu ráno o pol 7 aby milovaná neterka mohla ísť plávať - ale no problem, trošku rozospato som sa vyknedlil z pelechu a šiel na bazén, kde si Silvika zaplávala krásne časy - chvíľu som pokecal s Orličákom, MajkyVargom a napoludnie sme sa vybrali nazad k Jožovi niečo zjesť a potom domov na východ. Pohľad, ktorý sa mi naskytol pri pohľade na J.V. bol údesný. Namiesto vyjuchaného sviežučkého fešáka s ironmanskou iskrou f očiach sa zo spálne vypotácala poloožratá troska, 3D vaky pod očami, spuchnuté vrásky, triasol sa mi tam jak drahý pes :) a ja som mal čo robiť aby som sa tam nerozplakal od smiechu :) Mám pocit že v ten deň splachovač na wc u Vráblovcov bol najčastejšie používaným zariadením - vlastne Jožinko si z neho spravil osobnú plejstejšn :) Videl som, že priveľké tématické celky medzi nami - dvomi nanajvýš odborne komunikujúcimi entitami sa už asi dnes rozoberať nebudú, tak sme len zbodli výbornú poživeň z nanajvýš kreatívnej kuchyne našej manželky Danky, vzal som si dve tablety na trávenie, a vyrazil k domovu :)))) Supernova vie ako sa má zakončiť sezóna :)
Čo sa dialo v r. 2011 ďalej naozaj už ani nestojí za zmienku, pretože už boli len vianoce, čo je z môjho pohľadu spolu s veľkou nocou najväčšia zbytočnosť v kalendári - ale budiž, nech si každý robí čo chce :)
Po novom roku však vyvstala potreba začať sa trošku hýbať a to nie len po stránke telesnej, ale hlavne duševnej. Od septembra sa mi podarilo infiltrovať na katedru Predškolskej a elementárnej pedagogiky a psychológie na moju domovskú Pedagogickú fakultu Prešovskej univerzity, nafasoval som niekoľko desiatok prenádherných študentiek, ktorým rozprávam ako je dobre žiť zdravo, a pripadám si jak Ema Tekelyova, a v duchu si empaticky myslím - Byť ženou je úžasné.... ale potom si to zase rýchlo rozmyslím a už je dobre... a pomyslím si - byť SO ženou je úžasné :) hoci taký Paviel Rochnyijijak by so mnou na túto tému asi dosť vášnivo polemizoval :)Inu - život na fakulte je jedna veľká paráda, človek mojich rozmerov asi dosť ťažko splynie s davom, skôr, či neskôr si Vás všimne každý. Čomu sa však teším najviac je tá úžasná milá múza za okienkom školskej jedálne, po ktorej som začal hádzať natoľko orgazmické pohľady, že pochopila, že je ženou na svojom mieste, a začala sa mi pravidelne a veľmi vášnivo odmeňovať.Každé predpoludnie, keď mi to časový plán dovolil som dvihol moju ctenú doktorandskú prdel a odcupkal som k nej.....neviem ako sa volá, ale je úžasná, má tmavé čokoládové oči ako keď sa zadívate havajskej roztlieskávačke s gulervúcim výstrihom do zraku pri západe horúceho pacifického slnka pri príboji tichého oceánu, hlas má jemný a čerstvý ako vysokohorské pleso, iskrivý pohľad ako Klement Gottwald keď prednášal masám o význame plánovania rastlinnej i živočíšnej výroby na päťročnice, jej ladné pohyby pripomínajú antilopu utekajúcu nejakou savanou pred dravým ľútym zverom /mnou/ :) ... skrátka žena snow, a tajných snov, žena na svojom mieste a ja som šťastný, že ju môžem stretávať počas bežného dňa, a pomaly ale isto sa stáva súčasťou môjho rituálu a pravidelných stravovacích návykov - lebo Lu aj Jožinko povedali - JESŤ SA MÁ :)
Moja metabolická láska je ženou pracujúcou v školskej jedálni, to už som bol býval bol napísavší a tak len pre presnosť dodávam, že hoci má jemnučkú nadváhu, čo cca 80-90kg nie je žiadna hrôza, moje chladné a citom nepoddajné srdce si získala neskutočným prístupom k mojmu tráveniu. Keby ste videli tie dávky rezňov, zemáčkov, fašírok, dobrého mäska, a gulervúcich príloh, mali by ste z toho gurmánsku erékciju :) Skrátka vďaka mojej nutričnej láske sa mi počas zimy podarilo upraviť si moju telesnú hmotu z trapných 88kg na guľatejších 91kg :) čo už je pre dráhu budúceho kulturistu rozhodne lepší bejsment :) Jediné čoho sa obávam je, že keď s touto nanajvýš slovutnou postavou predbehnem Maťka Baláža tak ten spadne z toho jeho krásneho nového a bezpohlavného bicykla od hrôzy, že už ho predbehol aj naozajstný hroch :) Ale porážka na trati, milý Maťko ťa toho roku proste neminie - toje pravdepodobnosť hraničiaca s istotou - dovolím si malú odbočku - pred časom som sa zoznámil s jedným skvelým psychológom, dám Ti potom na neho číslo, aby Ti pomohol z najhoršieho :))))))))))))))NO - pravda ale je, že s cca 90kilami behať nie je práve zážitok - a pokiaľ začnete chodiť do posilky, čo som na vrelé doporučenie môjho servismana Maťka Holečka začal praktizovať, tak som mal pocit, že už nie som triatlonista, ale menšia skriňa...a keď som behal, teda aspoň na behátku, tak som mal pocit že som transformer...veľký jak šlak, no hrúza des... som si pripadal jak jeden z tých dvoch nadrbaných transformerov jak sedia v bare a jeden druhému vraví - Tak čo, poskladáme sa na taxík? :) ...........no ja som sa rozhodol, že sa poskladám na bežeca - aj som sa vybral na bežecké preteky - taký bezvýznamný guláš, 16km run ale 150 ľudí na trati...vcelku našlapané, tak som vybehol a hneď som vzbudil rozruch lebo som fučal jak nejaký tur domáci a moje pohyby pripomínali legendu Hulk Hogana - no podarilo sa mi to pretrpieť, a do cieľa som sa dotrtkal v čase pod 1.15 čo nebolo zas také tragické, vzhľadom na to, že to bol môj prvý outdoor beh toho roku. No ten pocit jaké to bolo utrápené bol pomerne frustrujúci. Ale na druhej strane, rozhýbať 90kg do tejto rýchlosti nie je práve sranda - keď si spomeniem na Jožinkových anorektických 62 kg pred Floridou 2010 - no či chcete alebo nie - na rozdiel od Joža- ktorého lýtka sú rovnako veľké ako moje - ja musím nosiť 30kilogramov východo-slovenských naviac- a pri všetkej sebareflexii- musí každý uznať, že to nie je práve výhra -ale genetika práve nie je na mojej strane .... dal by som smajlika ale neni dôvod....Hneď po tomto 16km teste som sa s novým enthusiasmushom vrhol do tréningu, čo mi vydržalo cca 3dni - potom prišlo niečo, čo som čakal cca pred mesiacom, plaval som si v bazene tak nemnožko a zacitil som, že mi je fakt zima, tak som len doplaval, čo bolo potrebné a šiel na internát oddýchnuť- áno, čítaš správne - bývam v rámci môjho štúdia na intráku, čo som si myslel v prvopláne, že bude super, avšak opak bol pravdou - po prvýkrát som si uvedomil číselnú podstatu môjho veku - 36 - no nie je to nič príjemné, keď človek ako ja, zvyknutý sa baviť aj s deťmi napr. z Levickej equipy alebo Bratislavského Triaxu ako so seberovnými, a zrazu ľudia vo veku 22-23a viac rokov mi vykajú v neprirodzenej forme rešpektu - naviac ak počas pobytu na fakulte moji pracovní kolegyne a kolegovia, ktorí síce majú o titul viac, a nepomerný vzdelanostný level je vyšší, ale ich použitelnosť pre funkčno-praktickú prax je diskutabilná, a napriek nižšiemu veku ma vnímajú ako planktón, pripravený a okorenený -ready to eat :).... no nebudem nikomu brat dojem ani chuťové vnemy, ale realita môže byť aj pikantnejšia a rád sa premením v to korenie čo štípe :) akurát to chce hodne veľa štúdia a to aj takého, ktoré nie je práve atraktívne :)
Čo by som dopísal k záveru už tak obšírneho príspevku na môj milovaný zaxpeed :) ... snáď len že sa veľmi teším na to, čo príde...na krásny týždeň v prítomnosti jeho veličenstva Jozefa Vrábela, na plodné debaty s doc. Ivkou Kovalčíkovou. na podnecujúce stretnutia s doc.Ľudkou Belásovou, na usmernenia a nanajvýš fantastické vedenie prof. Rudolfa Horvátha, na hecovanie s PuDr. Martinom Balážom /PuDr - posunovač u dráhy:) na inšpiračné debaty s Dr. Luckou Kocovou....na profesionálny advising jeho najtrpezlivosti Mgr. Martina Holečka a na tvorivé debaty s najväčšou postavou triatlonu akú poznám - p. Michalom Vargom...ďakujem Vám všetkým...KG :)
Bude to krásna jar.PREKLAD NADPISU z jazyka Malajského : Jar na východnom Slovensku :)