SudTirol 2009 - Medzi snom a realitou

Nie je jasné ako dlho to celé trvalo. Podľa nadpisu to mohol byť rok, ale keď pozerám do kalendára, napočítam iba 4 dni. Vlastne to vôbec nie je dôležité. Ručičky hodín sa zastavovali, preskakovali dopredu aj dozadu, menili rýchlosť, niektoré časové úseky sa opakovali, alebo bežali paralelne.

Ani miesto nie je uplne jasné. Taliansko, Rakúsko, alebo Švajčiarsko? Hlavné súradnice síce udávalo Merano, ale ochutnávali sme to oranžové Veneziano priamo tam, alebo až vo Verdins? A tých nekonečných 26 km serpentín viedlo na Jaufenpass, alebo na Passo del Giovo? Kúpali sme sa v Laguna Bianca, alebo sme zažili brutálnu búrku cestou späť? Alebo sme úplne prozaicky spadli do fontány až takmer pri našom penizóne?

Aj osoby a obsadenie boli zvláštne. Najprv som myslel, že naša domáca je iba mierne zlomyseľná a do tiroláckeho kroja prezlečená profesorka McGonagallová. Ale čo keď nás pri raňajkách vítal svojím melodramatickým Gútééén Móógéééén duch samotného Ötziho? A kto bol ten barman vo Verdins a čo pridával do tých svojich elixírov? A vôbec, čo tam robila Doktorka Quinnová a prečo sme s ňou vypili toľko édelweisov?

Mnohé otázky asi ostanú navždy nezodpovedané. Isté je iba to, že hore na Passo dello Stelvio na nás čakal sám Il Campionissimo Fausto Coppi, potriasal nám rukou, hovoril niečo o triatlone a volal nás do baru na "la bomba". Pretláčali sme sa za ním cez hustý dav fanúšikov, rozdaváli autogramy, a keď sme ho potom opäť našli, už tam bola iba jeho busta nad víťazným pódiom.

Fakt neviem, čo bola skutočnosť, čo minulosť, čo sa mi snívalo, a ako to vlastne celé bolo. Ak to spôsobil jonťák od Enervitu, budem ho piť častejšie. Ak to bolo riedkym vzduchom v nadmorskej výške nad 2000m, budeme sa musieť do Merana vrátiť. Alebo v tom bolo ešte niečo?

Supernova SudTirol Tour 2009

NAPAD: To ze by sme mali niekam zdrhnut na par dni sme s Andrejom Cibulkom mojim Supernovackym kolegom planovali uz davnejsie... Povodne bolo na programe Chorvatsko, ale po zrelej uvahe, ze asi tam bude vela ludi, som zvolil radsej verziu juzne Tirolsko... Su tam kopce a kedze sme sa s Filipom Kristlom dohodli, ze si splnime triatlonovy sen v podobe startu na pretekoch EMBRUNMAN, mi Alpy prisli ako moooooc dobry napad ... Moja draha kamoska Veronika zije v Merane a tak nam pomohla najst uzasny penzion hore nad udolim s vyhladom na hory... No proste parada... Vobec jej nezavidim, ze tam zije, je tam skaredo, nudne, ziadna priroda... ach joo... :)

...ale pekne poporiadku :)

STVRTOK: Prolog - Bratislava - Merano
Napriek naivnemu ocakavaniu ze cesta do Merana - cca 650km bude jedna velikanska nuda nas cakalo DOSLOVA - gulervuce prekvapenie. Okolo pol siedmej v blizkosti Innsbrucku sa mi akosi zazdalo ze je tma... Svetla zapalene, hmlovky zhavili a vsade tma...
Neslo mi to do hlavy ked este o osmej v pohode svieti slnko... A potom to zacalo... Najprv to tukalo o auto a ked som to uz v miernej panike strhol dole z dialnice do nejakeho staveniska zacalo zive peklo na zemi - ladove vajcia co padali z neba vo forme krupobitia mi kraaaaasnym sposobom zrusili kapotu, strechu a dvere na auticku... No co... ved uz bolo aj tak stare... 2mesiace je fakt najvyssi cas na navstevu servisu :)))))
Za 5minut bolo po burke a ja som sa s hrozou kukal na dva kusky ladu co Andrej len tak vzal zo zeme... predstava, ze takato kanonada ma stretne niekde na kole ma priam desila... Ved to cloveka musi zabit...

PIATOK : Etapa c.1. FONTANA BIANCA
Hned po 10km zjazde z nasho hotela do udolia sa v mestecku Lana zacalo stupat 7-8percentami a tam som pochopil ze moje telo lubi roviny... a jak... Andrej si so stupaniami poradil uplne v pohodicke, zatial co ja som sa tam trapil jak take hovado :) Ale ako spravny kolega ma furt pockal, kedze podla instrukcii nemal ani moc trenovat, len si to uzivat. Tak si to aj uzival s usmevom hodne podporenym bud ozonom alebo mu prave prisla smska s prirastkom na ucte... :) Haha... neviem... nepochvalil sa :)

Ja som tam hresil jak pohan, nadavajuc co za debilitu som si vymyslel ist na Embrun, a ked uz som videl tunel, a na jeho konci svetlo, tak vo mne skrtla iskra nadeje, ze snad to nebude tak zle :)

Za tunelom bola hospoda, fajna obcerstvovacka co zase dalo dokopy hlavy aj tela a zacali sme diskutovat - pomerne invencne - co dalej, ako budeme zit, odkial prichadzame a kam smerujeme :)

Andrej sa rozhodol, ze uz dalej nepolezie, ale ked som do neho zainvestoval uzasny cierny chleba s nutelou a syrom, exkluzivne kapucinko, pravdepodobne pochopil na moju veliku radost, ze zase tak skoro sa sem nedostaneme a tak sme podnikli este 6km vyjazd smerom nahor k tomu krasnemu jazeru Fontana Bianca vo vyske asi 1800nad morom... Kde teda mi bolo ctou zablahozelat mojmu dospelemu brachovi k jeho jubileu :)

Po 50km zjazde do udolia Merana prislo to coho som sa cely den obaval - 10km vyslap do nasho hoteliku... v polovici cesty som absolutne rezignoval na akekolvek podavanie vykonov a bez hanby som sa drbol do fontany... a polovicu z nej som napriek Cibkovmu varovaniu vypil :) Ale pomohla... aspon som sa nemusel sprchovat :)- Sak som sa kupal v sobotu :)

No a vecer na pocest uuuuuuuzasneho vyletu sme sa statocne zburali aj s nasou uzasnou Veronikou, ktora vlastne moze za to, ze sme mohli s Andrejom zazit asi jeden z najuzasnejsich vikendov, ake sa na kole vobec daju prezit...

Nikuska dakujemeeeeeeeeeeee :)

SOBOTA - Etapa c.2 - JAUFENPASS - Passo Giovo

Zacalo to velmi slubne. Najprv sme sa statocne stratili... S dobrym umyslom ze sme nasli skratku sme podnikli nieco, co by sa pacilo tym magorom co robia downhill na bicykloch... Uz ked som videl Andreja, ako straca trpezlivost nad mojou navigaciou, tak uz aj mne bolo vsetko jedno :)

Ked po dlhom hladani polnych ciest sme konecne nasli hlavny smer na St. Martin a nasledne na vybrany kopec Passo Giovo vo vyske 2094nad morom. Tam som pochopil krutu pravdu, ze pri kazdom sliapnuti sa vo mne otacali myslienky hore nohami a pohlad s akou lahkostou Cibko toci o niekolko stupnov tazsie prevody mi robil velmi zle... Po 20km som zahlasil odbocka smer - kaviaren kde som zanuchal kafco. Unudeny Andrej, ktory uz zo mna musel chytat mikrospanky pokracoval dalej nahor... Zasunul som do bruska kafco, snikersku a na moje velikanske prekvapenie s lahkostou horala som sa zacal stverat na prvy velky kopec vikendu. Uzasne vyhlady nahor, nadol, vedla seba... mi sprijemnovali 20km stupanie do neba :)

Po cca 2hodinach som svoju mohutnu postavu vytlacil az na kopec, kde v zavetri som sa mohol opalovat do syta... A uzivat si vyhlad, ktory clovek z Udavskeho nema zase prave kazdy den :)

Zjazd trvajuci cojaviem... asi polhodinku bol zase zazitkom uplne ineho druhu... Clovek ma pocit, ze uz nie je kam klesat, a ono sa to furt da... Po zjazde do uplnej zakladne priesmyku ma napadlo odbocit este na druhy priesmyk co bol cca 30km vzdialeny, ale neskora denna doba a pomerne ladovy vzduch vanuci udolim ma asi po 10km otocil s tym, ze predsa len ma caka este 10km vyslap do nasho penzioniku co uz oproti vcerajsku nebolo az take tragedicke :)

NEDELA - Etapa c.3 - Passo dello Stelvio

Takze mili zlati fanusikovia cyklistiky: takto vypada asi to najkrajsie, co sa da na bicykli zazit... Skoro 50serpentin, azurove nebo, prijemne teplucko, strasne vela cyklistov okolo, ohladuplni soferi, vsade krasne farby... Bolave nohy, riedky vzduch, dunenie v hlave grcka na jazyku, ale na kopci pocit, o ktorom nedokazem napisat ziadne slova lebo na to ziadne slova ani neexistuju... Maximalne slzy do oci od tej krasy... jeho velicenstvo:

PASSO DELLO STELVIO vo vyske 2760m nad morom :)

A tuto sme si s Andrejom zapozovali pri pamatniku samotneho Fausta Coppiho... To je ako keby salezian sa nasteloval na peknu fotocku priamo v centre Vatikanu... paraaada :)

ZAVER:
Velka vdaka Cibkovi za jeho ochotu absolvovat pomerne neisty vikend v mojej spolocnosti a za nas oboch este vacsia vdaka Veronike, ze nam umoznila takyto krasny vyletik :)

PS: Verim ze Andrejov report a cely pohlad na problematiku treningovych pobytov sportovcov z vychodneho slovenska je uz v priprave :)

Zopar pretekov za nami

Zopar peknych pretekov ma postretlo za poslednych par tyzdnov, a aj ked som si vypocul na svoju adresu zopar dobre mienenych rad ze menej je niekedy viac, nejak som sa stotoznil s vyrokom niekoho velmi mudreho ze : Viac je niekedy viac ....... :)

Hned z uvodu juna ked bola moznost ist sa vytrapit do Linzu na half iron, nedalo sa odmietnut, s tym ze to pojdem s velkou rezervou -opak bol vsak pravda, zrusil som sa jak panboh prikazal a hned tyzden na to na Morave som si kazdym slapnutim do bicykla sluboval- uz nikdy dva dlhe triatlony za sebou :) ...HAHA---zasmiali sa zbrojnosi palickovym pismom :)

Tyzdnova pauzicka v podobe sprintu v dvoroch mala byt len ako taky warm-up pred naozajstnym Ironmanom v oblubenom Klagenfurte :) ....... chut ukazat Matkovi Balazovi ako sa trhaju baliky vsak bola silnejsia a tak som sa zmontoval zase na smrt - neveril som ako dokaze hodinovy zavod tak dodrbat moje ctene telo.

Tyzden c.4 - Klagen -uuuuuuuuj tak toto bola jedna velikanska parada, to vam poviem, kto nebol /skoro nikto/ moze lutovat, velikanska mega akcia ktora rastie z roka na rok. Aj pretekarov pribuda, zrychluju sa, kazdy je vyobliekany, casovkarske kola, aero prilby, gulervuce kolesa, vyladene vsetko :) Perfetkna showka, vsetko urobene pre divaka, fantasticke ozvucenie, vsade plno triatlonistov, pochybujem ze sotva sa moze nejake podujatie hociakeho sportu porovnavat so seriou IRONMAN obzvlast konane v Europe. Naviac si clovek moze doslova siahnut na hviezdy najvacieho formatu - presvedcil som sa o tom ked za mnou prisiel dnes uz 4nasobny vitaz Klagenu - Marino VanHoenacker a tichym hlasom sa ma pyta - ci ten pan s fuzami nie je nahodou Imro Holecko....tak som mu nejak potichucky vybavil aby sa s tlupou namyslenych Krompascanov mohol odfotit za co mi bol velmi vdacny :)

Jedina vec co by som rad dodal ze presne o rok sa tam zideme s teamovym druhom Andrejom C kedze uz mame poriesene sloty vopred :) a ze to bude ina parada....konecne startovat na svoje meno :)

Pokracovanie c. 5 : Kto by to bol byval povedal - triklub sa vybral do na half ironman - LITOVEL - Classic Cup u zapadnych brachovcov - Tam som predsa nemohol chybat... :) takze tyzden c.5 v podobe lahuckeho preteku ktory sa naozaj podaril . Osobak vo vode, na kole vietor ze ma z neho skoro sfuklo a velmi pohodovy beh sice nezaskvel sa najlepsim casom 5.06 ale ked si predstavim ze v Linzi som pri 5.03 pol hodinu lezal v cieli rozbity jak byvaly napadnik byvalej priatelky jedneho mojho nemenovaneho kamosa :)....zatial co v Litovli som si v spolocnosti humencana Filipa K veselo uzival zvysok dna bez toho aby som citil ze sme nejaky zavod absolvovali :)...Zeby forma? :)

Tyzden c.6 - SLOVAKMAN - no toto ak sa podari, bude 20tka dokoncenych ironovna krku a ja si konecne budem moct dat tu uzasnu cigaru co mi moja zuzanka doniesla z dominikanskej republiky. A veru ze aj hej, pohodove plavanie, velmi prijemny bicykel, strasidelne druhe depo kde som zmrzol skoro 15minut, kym som prekonal pocit, ze sa musim vygrckat z podoby, a potom za jemneho mrholenia prijemny beh - vysledok 10.33 ma moooooooc potesil... 5minut za osobakom z poderzdrofu kde som odbehal plavanie a bicykel som poctivo odhakoval spolu s ostatnymi rakusakmi ...mmmmnamka :)

Skoda tych 15minut v depe... a skoda tej Metaxy... teraz si v nej bude macat svoj cteny rypak Martinko Balage :) haha... ale nech Ti matko padne na uzitok :) sak ty mi to vratis :) Nemozem nespomenut uzasny vstup do sveta zeleznakov Levi/c/ Krala Stupmajstra, Mirka Pitbulovica Princika ale najma gulervuci cas Cibka... hosi... ste k...va dobri :) Ako sa Miroslav P. zosrotoval je vidno na fotke - zaznamenal Filip - Miro v tejto polohe spinkal celu noc :)

Takze po dobre vykonanej praci nasleduje primerany odpocinok, o par dni naberame s Cibkom smer Merano, kde sa budeme oddavat alpskym orgiam - nienie... nebudeme chlastat alpu ani nic podobne, ideme kruto trenovat lebo cibka este caka par majstrakov ktore treba povyhravat a mna s Filipom zase jeho Krutost... pan Embrunman :)

Nezabudnite - Džexon večne živý :)

Klagenfurt 2009

Taaaaak mile pasteky, neviem jak ale predsa sa to podarilo, zohnat nejaky slot do Klagenu. Treti krat po sebe,a furt na inu identitu. Ale nevadi, kazdopadne sa tesim a kedze nemam ziadne nominacne ambicie , kludne budem startovat aj za Elenu Marothy Šoltesovu ak by nemohla sa postavit v nedelu o 7.00 na start :)

Unava z linzu znasobena moraviamanom asi bude citit, ale zase na druhej strane, klagen je len jeden a tak skusim co to spravi v relativne kratkom case dat 3dlhe triatlony po sebe :) uvidzime :)

Ak by ste sa niekto chceli dojst kuknut, tak vyprava bude viac nez pocetna- na starte by sa mal objavit aj Gregor Horniak a potom aj Mato a Imro Holeckovci a v neposlednom rade aj nasa kamoska Lucka Zelenkova ktora pravdepodobne bude hodne mutit vodu na cele zavodu...

Teraz dolezita poznamka - ak niekto budete kukat na nete na nase zapolenie tak Martina najdete pod menom : Zdenek Kubat,Imro Holecko startuje ako Lubos Fleiberk a moje nove priezvisko najdete v nedelu na www.ironman.com ako Marek Dospiva. /poprosim komentare si nechat na osobne stretnutie :)/

V depe ako support bude banda levicanov na cele s Rastom Magnom, Palo Peciar+family, Kajo Dzalaj ties sa dojde kuknut na kamaratku ako bude utekat :) no a za triklub mozno sa dovali Janci, Palo a Levi/c/ kral - Stupmajster prvy-silny :)

Tesim sa na Vas :)